Jedného dňa priniesli deti odvedľa šťeňa. Bolo to čierne, malé a guľaté. Vyzeralo to smiešne. Deti boli nadšené a dušovali sa, že sa o ňho budú starať stále. Že ich neprestane baviť, ako to už u detí býva. Tak to čudo malé ostalo. Samozrejme, chvíľu sa starali. On začal objavovať svet. Podliezol napríklad plot a vkĺzol tak do dvora ku sliepkam. Oni (asi pod vplyvom zlých skúseností s inými psami) sa na Rikiho vrhli, vycítili, že je to ešte len neskúsené šteňa. Tak sa Riky zoznámil so sliepkami a s mojím otcom, ktorý ho zachránil. Vzal ho na ruky, Riky mu venoval vďačný pohľad a odvtedy sa od neho nepohol. Myslím Riky od otca, aj keď neviem..
Ako som spomenula, deti sa starali. Chvíľu. Potom ostal nám - susedom. Vyrástla z neho zmenšenina vlčiaka. Je neuveriteľne múdry, každému hovoríme, že náš pes má vysokú školu. A prečo je tmelom rodiny? Lebo o ňom sa bavíme všetci radi. Nikdy nebol zavadený, preto je aj psom bez hraníc. Samozrejme, že sme sa mu ich pokúsili určiť, ale ako som spomenula, je na nás príliš "smart", aby nedokázal zdolať naše prekážky. Takže chodí všade s každým členom rodiny. V nedeľu nás odprevádza do kostola, cez týždeň k autobusu, kde počká, kým daná osoba nastúpi a potom sa poberie domov. Až mi niekedy pripadá, akoby sa o nás staral on, nie my o neho. Je to úplne úžasný pes. Nikomu neubližuje, cez deň naháňa vrabce. Nejlepšie na tom je, že pri tom skáče do výšky tak, že sa odráža všetkými nohami naraz. V noci spí väčšinou vonku. To, že je psom bez hraníc musí mať predsa aj nejaké negatíva. Ale našiel spôsob, ako sa dostať dnu do domu. Vyčká si, kým niekto nejde dnu a hneď na to sa celým telom hodí do dverí a tým ich otvorí. No hovorím, vysoká škola. Vzhľadom na to, že teraz vonku tak mrzne, zľutovali sme sa a nechali ho prespávať u nás na chodbe. Riky to vzal ako all inclusive a z vešiaka si posťahoval naše veci a pekne sa na nich usalašil. Vtedy mu aj nadávame : " Riky, ty pes jeden". V jeho prítomnosti sa neodvažujeme nadávať mu do bastardov, chápete, kvôli jeho neurčitému pôvodu.
Vrelo všetkým odporúčam takého Rikiho. Samozrejme nášho si nedáme.