Túto myšlienku budú považovať niektorí za kacírsku a drastickú, ale pri jej formulovaní som vychádzal z nasledovného: vo svojej podstate práve títo ľudia spôsobili (prípadne nimi volení politici) nahromadenie dlhov v takom objeme, ktorý je v niektorých krajinách neudržateľný. Práve táto skupina zobrala aj najviac benefitov z tohto zadlžovania (dialnice, školstvo, sociálny systém.....), takže nevidím dôvod, prečo by to za nich mali „zatiahnúť" súčasní 20-30 roční mladí ľudia, ktorí nemajú žiadnu svetlú budúcnosť pred sebou. Samozrejme určitá forma spolupatričnosti by mala/mohla byť zachovaná, preto navrhujem životné minimum. Ak by sme išli do podstaty a vychádzali z toho, že žiadne peniaze nie sú odložené pre aktuálnych dôchodcov, znamená to, že by nemali dostať žiadne dôchodky.
Samozrejme politicky je najjednoduchšie riešiť negatívne dopady na marginálnych skupinách voličov a presunúť dopady na obdobie, ktoré je ešte veľmi ďaleko. Takýmto opatrením je napríklad posúvanie odchodu do dôchodku v neskoršom veku, ktoré veľmi pomaly, nespravodlivo a ešte aj neaktuálne rieši problém zadlženia, ktorý treba riešiť okamžite, okamžitými opatreniami. Na súčasné, relatívne veľkorysé vyplácanie dôchodkov žiaden z extrémne zadlžených štátov nemá finančné prostriedky. Systém je deficitný, to znamená žiadne zdroje v ňom pre budúcnosť nie sú a ešte aj potrebuje podporu zo štátnych rozpočtov. Súčasní mladí ľudia majú okrem dôchodkov svojich otcov a dedov, zaplatiť ešte aj ich životný štýl na dlh, to je príliš „silná káva". Nie je sa potom čo diviť, že mladí ľudia sa budú len veľmi zle vysporiadávať s takouto budúcnosťou. Každý vie, že oni už z dôchodkového systému nebudú mať nič. Zomrú v priemere skôr, ako niečo získajú. Nezískajú už ani to životné minimum. Politici robia to, čo navrhujem urobiť hneď, oni to chcú robiť až o 20 - 30 rokov.
Druhou stránkou veci je, že „ekonomicky efektívnejšie" je postihnúť dôchodcov, ktorých spotreba a investície v porovnaní s mladými sú neporovnateľne nižšie. Preto by sa týmto krokom mohla rozbehnúť aj ekonomika, ktorá by bola ťahaná tým, že časť úspor na znížení dôchodkov, by bola odrátaná z povinných platieb do sociálnych systémov v súčasnosti aktívne pracujúcimi občanmi. Týmto by sa zvýšil ich disponibilný príjem, ktorý by podporil spotrebu, investície a tým rast ekonomiky. Časť ušetrených peňazí, okrem splácania dlhu, by mohla ísť na podporu početnejších rodín a vôbec na podporu pôrodnosti, čo by opätovne prinavrátilo do ekonomiky hospodársky rast.
Dúfam že poukázaním na fakt, že politici robia to isté len v opačnom garde (dnešní mladí nedostanú nič), sa tento návrh nezdá už tak drastický. Treba zobrať do úvahy, že cesta ktorou sa politici aktuálne vydali, hromadenie dlhov, tlač nekrytých peňazí, podpora ekonomiky pochybnými neefektívnymi projektami, je cesta ku zvýšenej inflácií, ktorá postihne najmä ľudí s pevným príjmom - najmä dôchodcov.
