"Až v sobotu ráno. To sa ešte dvakrát vyspíme a potom pocestujeme," odpovedala mi. Moja trojročná tvár sa zvraštila vyjadrujúc nespokojnosť s týmto výrokom, no aj tak som sa opäť pobrala do izby s Lolkom a Bolkom v ruke. Tešila som sa. Veľmi som sa tešila a musela som ešte nejaký čas počkať. Môj prvý väčší výlet v živote a hneď do Prahy, to bolo niečo.
Praha pre mňa bola veľkým mestom. Netušila som vtedy, že existuje nejaký Londýn, či Paríž. Bola mojou kráľovnou. Tak ako to len deti vedia, aj ja som sa s údivom v očiach prechádzala s mamou, sestrou a tetou po uliciach. Prezerala si všetky tie krásne domy, tešila sa z predstavenia Ferda Mravenca alebo návštevy ZOO v Tróji. S chichotom sledovala orloj, kde smrťka ťahala za zvonec a kohút na záver zakikiríkal, prosiac potom maminu, aby sme malú hodinku počkali a pozrieme si to znova.
Usmievam sa pri tých spomienkach.
Kedysi kráľovské mesto, dnes jedna z najnavštevovanejších európskych metropolí. Praha je stále tá istá, len ľudí v nej rok čo rok pribúda. Všetky tie krásne budovy, ktoré som aj ja obdivovala ako malá, obdivujú dnes tisíce ľudí. Urobiť fotku bez turistov je temer nemožné. Nádvoria Hradčan sú plné, sama som bola prekvapená, že mi to krížom cez nádvorie pri katedrále sv. Víta trvalo temer pol hodinu a nebolo to len tým, že som fotila a skúmala už po stý krát fasádu katedrály... V hlave mi behá otázka, či niekto ešte bude mať to šťastie a vychutná si Prahu tak ako ja kedysi, bez slalomu medzi organizovanými skupinkami turistov.
Ukážem vám pár detailov, ktoré som si všimla počas svojich túlačiek. Práve tie mi uchovávajú pekný obraz tohto mesta aj naďalej.
...slniečko nielen svieti, ale aj kvitne - napríklad v botanickej záhrade...
...vyrezávané dvere na Hradčanoch...
...opäť botanická záhrada - kaplnka nad vinohradom...
...zlatá ulička ukrýva aj takéto miesta...
...Karlovy lázně na Vltave...
...masarykova socha pri západe slnka...
...hra svetiel na stenách katedrály sv. Víta...
...večerná prechádzka Karlovým mostom...
Chodievali sme do českej metropoly pravidelne nepravidelne skoro každýrok, nezunovalo sa mi to a stále ma baví túlať sa tými istými uličkami,pozerať na tie isté budovy a mosty, sadnúť si na "Staromáku" a pozorovať šum okolo. Mám svoju kráľovnú stále rada, ikeď sa mi posledné roky zdá, že je z toho všetkého akási unavená...
