Ak to zoberieme z významovej stránky podľa slovenskej Wikipédie slovo denník označuje napr. v žurnalistike tlačené periodikum vychádzajúce spravidla päť až šesťkrát do týždňa, najmenej však trikrát do týždňa. V literatúre sa tento pojem vysvetľuje ako žáner vecnej literatúry, kde si pisateľ chronologicky zaznačuje udalosti a fakty zo svojho života.
Osobný denník býva veľmi súkromná vec. Predpokladám, že dievčatá si ho píšu podstatne častejšie, než chlapci. Ale ako je to u dospelých? To si netrúfam odhadnúť. Pre niekoho sú denníkom fotky, pre iného to môže byť blog. Niekto si robí zápisky do malého notesa a niekto iný do Notepadu v počítači. Tí poctivejší si zápisy robia každý alebo nanajvýš každý druhý deň. No a my lenivejší raz za čas, keď sa nám chce.
Ja som si písavala denník na základke a sem tam aj na strednej. Nedávno som sa opäť dostala k svojim "psaníčkam" a poviem vám, už dlho som sa tak nenasmiala. Vety ako: "Dnes na obede som videla toho pekného ôsmaka a aj Nina si ho všimla, tak vie presne, koho sa má spýtať, ako sa volá," sú naozaj moje a nie opísané z nejakej harlequinky pre násťročné.
Denník bol pre mňa terapiou, písala som si tam veci, čo ma štvali ale aj tie, čo mi prinášali radosť. Od povrchných želaní dostať tie úžasné tenisky, ktoré by mi každý závidel, som sa "prepísala" cez svoje lásky (tie platonické i tie skutočné) a cez svoje depky, keď sa mi čierne myšlienky preháňali hlavou častejšie, než je zdravé, až ku svojim úvaham nad vzťahmi, smrťou, fantáziou a hodnotami. Písanie mi pomáhalo tým, že som zo seba dostala, čo som potrebovala a bez svedkov.
Hlavne to "bez svedkov" je pre mňa dôležité. Čítať cudzí denník potajme je neodpustiteľný hriech. Hoci mi v hlave malá potvorka s nápisom "exhibicionista" na tričku potmehúdsky šepká, aká by som bola rada, keby si niekto moje denníky prečítal, zdravý rozum jasne vraví: "Radšej nie."
Na záver vám však predsa odtajním zopár šplechov z mojej základkárskej éry:
28.1. - Ráno bude guľovačka pred školou, to si radšej zoberiem rukavice...
30.1. - Dnes ráno sa C. zmohol len na jednu guľu, aj to do tých malýchotravov...
12.2. - Zajtra nejdem do školy, lebo hráme turnaj vo vybíjanej.
17.2. - Zápas smeprehrali, mne to nevadí. Valentínka žiadna, ani to mi nevadí. Štvrtok,piatok som bola chorá...
20.10. - Urobila som si takú šporkasku, ktorú musím zničiť, keď chcem vybrať peniaze. Chcem ju mať úplne plnú.
27.11. - Šporkaska nevydržala...
Mimochodom, aj vy ste si písavali denník? :)
