1. Slovenská justícia neposkytuje službu spravodlivosti v reálnom čase
Súdne konania trvajú príliš dlho a nikto nevie ako a kedy súd rozhodne. Veľa vecí končí z procesných dôvodov nakoľko pre sudcov je jednoduchšie argumentovať procesne ako hmotnoprávne a to najmä na odvolacích inštanciách. Je potrebné zaviesť lehoty na rozhodnutia na I. a II. stupni a týmto lehotám technologicky a procesne upraviť celý rozhodovací proces. Napr. rozhodnutie na I. stupni do 1 roka, na II. stupni do 1 roka. Ak súd nerozhodne v zákonnej lehote musí štát procesné strany finančne odškodňovať. Sústredenie sa na súdnu mapu a kvalitu sudcov nestačí. Súdna mapa nie je dobrým nástrojom. Bude trvať roky, než sa veci zabehnú a sudcovia vyprofilujú. Je potrebné sa na justíciu pozerať ako na celok, ktorí musí byť efektívny a musí poskytovať požadovanú službu v reálnom čase.
2. Máme veľa drahých sudcov a veľmi málo platený, zle manažovaný a zle vybavený stredný a nižší súdny personál
Ak by som to parafrázoval, tak zbytočne bude na ihrisku drahý Ronaldo (kvalitný, motivovaný a nestranný sudca) ako útočník, keď zvyšok mužstva budú poloslepí invalidi (personál a vybavenie súdu a spolupracujúci odborníci). To je skutočný stav nášho súdnictva. Máme veľa drahých sudcov a slabo platený súdny personál, úradníkov, prísediacich. Súdnych znalcov je kriticky málo a sú slabo odmeňovaní. Obchodné a občianske veci trvajú veľmi dlho. Registrové veci fungujú vďaka lehotám a elektronizácií. Trestné súdy nie sú tak zaťažené starými nevybavenými spismi. Veľa vecí končí rozkazmi a dohodami. Sudca by mal fungovať ako teamový líder a jeho práca by mala byť v aktívnom manažovaní efektívneho, motivované a technologicky vybaveného tímu. Úplne absentuje aktívna tvorba tímov sudca - súdny úradník – asistenti sudcu - súdni znalci. Sudcovia majú obrovské medzery v poznaní reálneho sveta (okrem práva a judikatúry) a akonáhle majú spolupracovať so súdnym znalcom nevedia ho nájsť, nevedia mu položiť otázky, nevedia sa s ním nezávisle poradiť. Absentuje jednotná judikatúra a sudcovia príliš často ohýbajú právo.
3. Zlepšenie odbornosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí
Navrhujem implementovať do procesu prvotného posúdenia sporového prípadu a prípravy pojednávania novy prvok – posúdenie prípadu odborníkom z oblasti, ktorej sa spor týka a jeho aktívne zapojenie do procesu pochopenia podstaty sporu pre samotného sudcu. Sudcovia nie sú vševedkovia a ich znalosti z mimoprávnych disciplín sú často veľmi malé. Nejde o súdneho znalca, tento inštitút musí zostať zachovaný pre jeho nezávislosť od sporových strán. Ide o sudcu – odborníka na danú oblasť, ktorý nemusí mat právne vzdelanie, ale má akademické aj praktické skúsenosti z konkrétnej, sporu sa tykajúcej, oblasti. Ide o mnohé mimoprávne odbory, napr. medicína, psychiatria, kriminalistika, energetika, stavebníctvo, elektrotechnika, geodézia, kartografia, história, cenné papiere, eurofondy, dane a účtovníctvo a pod. Tento odborný sudca by mohol potom byť členom senátu, pomáhal by sudcovi právnikovi prípadu porozumieť, sformulovať vhodne otázky na súdneho znalca, vysvetlil by sudcovi širšie súvislosti prípadu. Takáto spolupráca sudcu – odborníka a pojednávajúceho sudcu – právnika funguje veľmi prospešne v švajčiarskom súdnom systéme. Rozhodnutia nesmú odporovať zákonu ani dobrým mravom. Určite by malo dôjsť k zjednodušeniu písania rozsudkov. Sú stále príliš dlhé, opisné a dôležité právne úvahy sú obsiahnuté iba v niekoľkých vetách. Každý rozsudok by mal mať stručné zhrnutie, ktorému porozumie aj laik. Rozsudky sa síce zverejňujú, ale nikto nečíta 20-30 strán textu, ktorému odborne nerozumie.
4. Majetkové priznania a prepadnutia majetku
V rámci protikorupčných opatrení v súdnictve navrhujem rozšíriť okruh osôb podávajúcich každoročne majetkove priznanie na všetkých príbuzných sudcu v priamom rade. Primárne by mali byt monitorovane majetkove prírastky nielen u sudcu, ale aj jeho rodičov, bratov, sestry, manželky alebo manžela vrátane ich plnoletých deti. V prípade neprimeraných prírastkov majetku u týchto osôb, nezodpovedajúcich ich reálnym zdaneným príjmom, by tieto majetky nad určitú hodnotu prepadli v prospech státu. Tieto pravidla by mali platiť aj pre politikov. Ak budú títo príbuzní argumentovať, že ich prírastky získali z úverov od nebankových subjektov budú povinní oznámiť ich identitu a podmienky pôžičky alebo záruk.
5. Zákaz nosenia súdnych spisov k sudcovi domov
Táto prax v slovenskom súdnictve podporuje korupčne správanie sudcov, vyhotovujú sa rozhodnutia v externom prostredí a často nie je možne nahliadnuť do súdneho spisu, lebo ho ma sudca u seba.
6. Psychologické testy
Výkon funkcie sudcu by mal byt podmienený vykonaním a úspešným zvládnutím psychologických testov. Podobne ako je tomu pri policajtoch, pilotoch a pod.
7. Kontrola verejnosti nad výkonom súdnictva
Sudcovia by mali byť povinní vecne a aj právne odôvodniť svoje rozhodnutia aj pred novinármi. Táto ich povinnosť by trvala v lehote 30 dní odo dňa vydania ich rozhodnutia a realizovala by sa v priestore sudu – tlačová miestnosť. Ich vyjadrenie by malo byť jasné a zrozumiteľné aj pre laika. Práve zložitosť a neprehľadnosť odôvodnení mnohých súdnych rozhodnutí je zdrojom nejednotnej rozhodovacej praxe a nedôvery verejnosti v slovenské súdnictvo. Osobná povinnosť sudcu stručne a jasne odôvodniť svoje rozhodnutie, na ktoré sa ho opýta novinár, je veľmi silným protikorupčným opatrením a súčasne prispieva k autorite sudcu a súdneho systému ako takého. Sudcovia a ich rozhodnutia musia byt neprestajne bol drobnohľadom verejnosti.
8. Väzenstvo – veľa väzňov v celách
Hlavnými rizikami väzenstva na Slovensku sú dlhodobo pretrvávajúce problémy, najmä vysoký počet väzňov a prísne tresty. Je potrebné dostať slovenské väzenstvo a tresty na úroveň európskych štandardov. Je potrebné v ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody aplikovať progresívne metódy a moderné resocializačné aktivity.
