Téma vnútorných pochybností, ktoré matka Tereza prežívala, ma zaujala hneď ako sa objavili prvé informácie o neuveriteľnom obsahu listov adresovaných jej spovedníkom, ktoré sa zdali v príkrom rozpore s jej vonkajším prejavom.
Televízny dokument dáva odpovede na mnohé otázky. Mnohé však zostávajú otvorené. Vidíme stručný náčrt života a aktivít matky Terezy, veľmi živé až naturalistické zábery biedy ľudí zo slumov, citáty z jej listov spovedníkom a rozhovory, v ktorých sa snažia jej spovedníci, psychiatrička a jej indický fotograf charakterizovať, akou vlastne bola matka Tereza a z čoho vyplývala jej vnútorná rozorvanosť.
Jej vnútorné utrpenie spočívalo v tom, že mala pocit že Boh nie je, že hoci je pre ňu všetkým, jeho miesto v jej vnútri je prázdne, že ju nechce, pochybovala o tom, či to, čo robí má vôbec zmysel, či to nie je pretvárka, keď sestrám hovorí o nežnej láske Boha a sama v ňu nedokáže veriť...
Interpretácie príčin týchto jej pocitov sa dajú zhrnúť asi takto:
Lekárka, psychiatrička, sa domnievala, že aj s ohľadom na zážitky a spôsob výchovy v detstve (milovaný otec nečakane zomrel keď mala osem rokov a potom sa upla k náboženstvu) jej vnútorné nastavenie bolo nasmerované na utrpenie – utrpenie ako prejav lásky. Čiže niečo v tom zmysle, že Boha, ktorého milovala, hľadala v trpiacich a lásku k trpiacim vyjadrovala tým, že sama trpela ich utrpením... To v nej roztáčalo až obsesívnu túžbu konať, konať, konať až sa u nej prejavil syndróm vyhorenia...
Jeden z jej spovedníkov jej stav prirovnával k stavom mystika stredoveku sv. Jána z Kríža (1542 – 1591), ktorý ich nazýval „temnou nocou duše“. Z toho spovedník Matky Terezy usudzoval, že pokročila na svojej duchovnej ceste veľmi ďaleko – mysticky bola úzko spojená s Bohom, hoci na pocitovej úrovni to necítila. A len vďaka tomuto nepociťovanému, ale o to užšiemu spojeniu s Bohom mala dostatok síl na to všetko, čo robila.
Veľmi zaujímavý je pohľad indického fotografa, ktorý ju fotografoval. Hovoril, že pred stretnutím s ňou sa vždy fyzicky aj vnútorne očisťoval, pretože keď sa s ňou stretol, mal pocit, že vidí hlboko do jeho vnútra a vidí ho takého, aký naozaj je, že nemôže pred ňou nič ukryť. Podľa neho – na rozdiel od iných veľkých duchovných učiteľov ako Budha – sa matka Tereza pokúšala utrpenie odstrániť, čo sa jej ale nepodarilo a ani nemohlo podariť. Kvôli tomu trpela.
Na konci dokumentu je citát z listu matky Terezy, kde píše, že má v sebe veľké množstvo otázok, ktoré si ani nedovolí otvoriť zo strachu, že by sa rúhala Bohu: „Keby bol Boh...“
Nech už je ktorákoľvek interpetácia v akejkoľvek miere pravdivá, domnievam sa, že posledný citát naznačuje, že matke Tereze jednoducho len na myseľ prichádzali otázky, ktoré si kladú milióny ľudí a ktoré sa dajú zhrnúť do jednej: Ak by Boh existoval a nás miloval, ako by mohol dopustiť toľko utrpenia vo svete?
Kresťanstvo sa pokúša na túto „veľkú otázku“ nachádzať odpovede, ktoré žiaľ pôsobia často nepresvedčivo – dokonca tak nepresvedčivo, že nepresvedčili ani matku Terezu...
foto: (C) dailymail.co.uk
