Školy nám diktujú, že musíme vedieť čítať, sčitovať z hlavy, mať ukážkový rukopis. Všetci musíme rozumieť fyzike a ovládať aspoň jeden cudzí jazyk. Najprv sa to deväť rokov učíme na základnej škole, potom ďalšie štyri na strednej. Vysoká škola sa tiež hodí. Hoci na tomto vzdelávacom stupni už nie je povinné ju absolvovať, nedostatok pracovných miest, to, že mladí ľudia nevedia, čo chcú presne robiť, i vyššie ohodnotenie, ak máte titul, rozhodujú o dopyte po vysokoškolskom vzdelaní. Človek by čakal, že po toľkých rokoch v školských laviciach bude vedieť o živote všetko. Z kníh a iba počúvajúc profesora sa to však nenaučí.
Výučba v mraze
Na Slovensku pomaly vznikajú prvé alternatívne školy. Líšia sa učebným obsahom, formou, metódami, aj prístupom učiteľov k vlastnej práci a k študentom. Už aj u nás existujú školy waldorfské, freinetovské, montessoriovské či daltonské. Školy pre mnohých pretkané zvláštnymi ideológiami, ako robiť veci inak. V niektorých napríklad vyučujú deti celý deň vonku, a to dokonca v mraze.
Tu to však nekončí. Niektorí rodičia zvolia pre svoju ratolesť výučbu doma alebo rovno zakladajú školy. V susednom Česku ich vzniklo už niekoľko desiatok. “Motiváciou je pre mňa ukázať, že vzdelávať je možné aj inak,“ uvádza Eva Dittrich Sanigová, spoluzakladateľka ZŠ Livingston. Čo je to v tomto prípade “inak”? “Znie to ako klišé, ale lídrom našich myšlienok je zdravý rozum a prirodzené potreby. Triedy budú uspôsobené pre deti, ktoré v nich trávia veľké množstvo času. Nebudeme ich nútiť sedieť niekoľko hodín takmer bez pohnutia na stoličke. Namiesto učiva rozdeleného na minúty, prípadne na útvary zvané “hodina”, trávime teraz čas pretváraním tém pre celý prvý stupeň do zmyslupných celkov. Namiesto rozdeľovania známok alebo trestov za to, čo dieťaťu nejde, budeme hľadať jeho prednosti a tie rozvíjať. Väčší dôraz kladieme na zručnosti pre život, než na detailnú znalosť, ktorú využijeme len v testoch,” popisuje Sanigová.
Túžime sa učiť
Nové trendy sú v porovnaní s klasickým systémom školstva menej direktívne. Napríklad “unschooling” je metóda domáceho vzdelávania, ktorá vkladá túžby, motivácie a zodpovednosť do rúk toho, kto sa učí. Ide o nezávislé, prirodzené, či slobodné vzdelávanie, ktoré vníma dieťa ako bytosť hodnú rešpektu. Žiaci nie sú hlúpi, leniví a nemotivovaní. Takých z nich robí náš školský systém. Ak vás budú systematicky trestať, ponižovať, kričať na vás a bagatelizovať vaše záujmy a potreby, zaručene ubijú akúkoľvek túžbu po poznávaní. “Unschooling predpokladá, že ľudia sú prirodzene zvedaví, pretože sa narodili do neznámeho sveta, ktorý túžia poznať, z čoho vyplýva neutíchajúca túžba učiť sa,” myslí si Jiří Košárek, zakladateľ portálu svobodauceni.cz.
Slobodné školy, zriaďované podľa vzoru americkej Sudbury Valley School, ktorá vznikla už v roku 1968, sú postavené na princípoch unschoolingu. Sú spoluriadené žiakmi pomocou demokratických schôdzok, kde hlas detí má rovnakú váhu ako slovo dospelých. V školách neexistujú osnovy, proces učenia je iniciovaný, riadený a hodnotený samotným študentom. Pravidlá vznikajú v rámci diskusie a sú otvorené priebežnej zmene. Toto prostredie imituje skutočný svet. Svet, v ktorom sa raz deti budú musieť rozhodovať, žiť s druhými a aj napriek odlišnostiam prichádzať k použiteľným záverom. Žiaci si osvojujú zručnosti, ktoré sa dnes ukazujú ako kľúčové.
Sloboda vo vzdelávaní je základným krokom k tomu, aby z mladých ľudí vyrástli tí, ktorí budú schopní meniť prostredie okolo seba a žiť slobodnejšie.
Katarína Šiborová (Autorka je dobrovoľnníčka festivalu Jeden svet)
Zdroje: svobodauceni.cz, eduin.cz
