Tian Yu – jeden z neúspešných pokusov
Tian Yu pochádza z chudobnej dediny v strednej Číne. Pred odchodom za prácou v továrni Foxconnu v Šen-čene dostala od otca nasporených osemdesiat dolárov a mobilný telefón z druhej ruky. Ako zamestnankyňa Foxconnu kontrolovala, či obrazovky smartfónov a tabletov nie sú poškriabané. Pracovala v 12-hodinových šichtách v podmienkach prísnej pracovnej disciplíny. Vstávala o 6:30, zúčastnila sa neplatenej pracovnej porady o 7:20, pracovať začala o 7:40 a skončila po dvanástich hodinách. S prestávkou na obed. Večeru väčšinou preskočila, aby stihla naplniť zadanú kvótu. Opustiť pracovné miesto mohla len s povolením nadriadeného, jej telesné pohyby nemohli vybočiť z predpísaného rámca. Ten zaručoval najvyššiu efektivitu práce. Počas pracovnej doby mali zamestanci zakázanú vzájomnú komunikáciu. Z reproduktorov na nich hovorili heslá ako „Dosiahni cieľ, inak už slnko nevyjde“ či „Rast, tvoje meno je utrpenie“. Tí robotníci, ktorí v pracovnom procese spravili chybu, boli verejne pokarhaní. Tínedžerka Tian Yu na konci svojho prvého mesiaca vytúženú mzdu nedostala. Pre administratívnu chybu. Pokúsila sa o nápravu, no neúspešne. Keď sa jej mobilný telefón – prostriedok jediného kontaktu s rodinou – pokazil, zúfalá a osamotená, sa pokúsila o samovraždu.
Štyri z osemnástich podobných pokusov o samovraždu boli neúspešné. Vtedy 17-ročná Tian Yu prežila skok zo štvrtého poschodia ubytovne Foxconnu. Zostala ochrnutá od pása dolu. Po zotavení sa začala spolupracovať so združením Students and Scholars Against Corporate Misbehavior (SACOM). Jej výpoveď, ako aj svedectvá ďalších zamestnancov spoločnosti zverejnili vo vedeckom časopise New Technology, Work and Employment. Ide o jeden zo zriedkavých pohľadov do podmienok produkcie technologických výdobytkov modernej doby.
Záchranné siete pre samovrahov
Foxconn na sériu samovrážd odpovedal svojrázne. Spoločnosť nainštalovala v továrenských a ubytovacích komplexoch záchranné siete pre samovrahov a takisto nútila zamestnancov podpísať „anti-samovražedné vyhlásenie“, v ktorom sa mali zaviazať, že v prípade samovraždy, ich rodina nebude žiadať od Foxconnu extra kompenzáciu, „aby povesť Foxconnu nebola poškodená a prevádzka zostala stabilná“. Po intenzívnej kritike, Foxconn toto opatrenie stiahol. Rovnako sa objavili argumenty, podľa ktorých je miera samovrážd vo Foxconne pod celočínskym priemerom. Odborníci zo SACOM však upozorňujú, že na takéto prehlásenie by bolo potrebné urobiť porovnanie s približne rovnakou vzorkou obyvateľstva. Všetci samovrahovia vo Foxconne boli totiž mladí ľudia vo veku do 25 rokov.
„Samovražedný expres“ vo Foxconne pritiahol obrovskú pozornosť západných médií a neziskových organizácií. Predovšetkým tie upozorňujú na kľúčovú úlohu Foxconnu v dodávateľskom reťazci spoločnosti Apple. Len v roku 2012 Apple predal takmer sto miliónov iPhonov a štyridsať miliónov iPadov. S narastajúcim dopytom spotrebiteľov po nových výrobkoch značky Apple sa zvyšuje aj tlak na produkciu vo Foxconne.
V prvej reakcií na sériu samovrážd Apple podčiarkol, že robotníci vo Foxconne majú oveľa lepšie pracovné podmienky ako inde v Číne. Následne však pod tlakom médií zdvojnásobil počet auditov dodávateľských spoločností a zasadil sa o lepšie vynútenie svojho korporátneho Kódexu správania. Avšak v správe spoločnosti z roku 2012 Apple priznal, že pracovný čas je podľa kódexu v jeho dodávateľskom reťazci dodržiavaný len na 38 %. Naďalej je nejasné, či došlo k zlepšeniu pracovných podmienok robotníkov Foxconnu, akými bola aj Tian Yu.
Situáciu zmení nátlak na reputáciu
Príbeh výroby smartfónov je ilustráciou mozaiky problémov, ktorým čelí dodržiavanie ľudských práv v súčasnom globálnom svete. V čase, keď sú zisky niektorých spoločností väčšie ako HDP niektorých malých štátov, sa stále urgentnejšou stáva otázka vnímanie ľudských práv nielen ako prostriedku ochrany jednotlivca pred štátnym aparátom, ale aj pred praktikami globálneho biznisu. Návrhy sa rôznia. Či už je to propagáciou priamej medzinárodnej zodpovednosti korporácií alebo prijatím aspiračných Smerníc na úrovni OSN či Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Zdá sa však, že tlak médií, neziskových organizácií a spotrebiteľov na reputáciu korporátnych gigantov je najúčinnejším prostriedkom zmeny. Výsledkom môže byť aspoň čiastočná samoregulácia jednotlivých odvetví. Bez tohto tlaku sa podmienky miliónov robotníkov, akou je aj Tian Yu, nezmenia. Je na každom z nás – spotrebiteľov – spoznať a reagovať na skutočný príbehy našich smartfónov a tabletov.
Na festivale Jeden svet 2014 v Bratislave uvidíte film Kde sa vyrába Apple. Príďte na festival od 20. - 25. 2014!
Magdaléna Vaculčiaková
