„Už 540 farmárov sa na 18 demonštračných políčkach učí novým metódam,“ vypočítava terénny pracovník organizácie Tomáš Bokor. „Ide o jednoduché veci ako je sadenie do hriadok, zakladanie škôlky pre sadenice zeleniny, či výrobu repelentov na ochranu pred škodcami z prírodných látok,“ doplňuje. V rámci projektu tiež založili deväť lesných škôlok. Ľudia v nich pestujú mango, guavu a teak, ktoré si na konci projektu presadia do svojich záhrad.
„Momentálne sme v procese nákupu somárov a pluhov. Skupiny farmárov absolvujú školenia v orbe pod vedením školiteľov z miestneho ministerstva poľnohospodárstva. Za malý poplatok si potom môžu farmári somáriky prenajímať na svoje políčka,“ vysvetľuje Tomáš. Za úspech považuje to, že ľudia využívajú metódy aj doma, nie len na demonštračných poliach. Čoskoro budú zbierať prvú úrodu. Skupiny farmárov ju predajú a zisk uložia do spoločnej kasy.
Hrozí hladomor
Kým projekt Človeka v ohrození napreduje a farmári v okolí mestečka Wau už budú zbierať urodené plodiny, v iných častiach krajiny hrozí hladomor. Už niekoľko mesiacov upozorňujú medzinárodné organizácie, vrátane Svetového potravinového programu, na to, že v najmladšom štáte sveta podľa odhadov až tretina obyvateľov môže čeliť aktuálne najväčšej kríze, čo sa týka potravinovej bezpečnosti. V novembri začína v krajine obdobie sucha, na ktoré si tento rok obyvatelia nedopestovali do zásoby dostatok plodín. Dôvodom boli nepokoje medzi kmeňmi Dinkov a Nuerov. Donútili ľudí opustiť svoje domovy práve v období, v ktorom obyčajne sadia plodiny. „Aj v jednej z dedín, kde pôsobí organizácia Človek v ohrození, došlo k stretom medzi armádou a rebelmi. Ľudia na čas utiekli, ale našťastie to trvalo len štyri týždne. Napokon stihli zasadiť. Avšak, množstvo úrody ovplyvnilo aj tých pár týždňov,“ vraví Tomáš Bokor.
Reagovať včas
Človek v ohrození svojím projektom napomáha predísť nedostatku potravín a zvýšiť príjmy komunít závislých na poľnohospodárstve. Sú však situácie, ktoré sú pri odhadovaní stavu potravinovej bezpečnosti nepredvídateľné. Napríklad taký vnútorný konflikt medzi etnikami. Keď už ich nevieme predvídať, môžeme na ne aspoň zareagovať včas. Ušetrili by sme tak zdroje, i ľudské životy. Avšak, nedarí sa to. „Často získame financie až vtedy, keď nás zplavia obrázky hladovania,” vraví hovorkyňa nemeckej mimovládky Welthungerhilfe Simone Pott pre Washington Post.
Na festivale Jeden svet 2014, ktorý sa koná v Bratislave od 20. do 25. 11. 2014 uvedieme film o živote mladých Sudáncov Najdlhší bozk.
Magdaléna Vaculčiaková
