Okrem mnohých dokumentov budú môcť návštevníci festivalu Jeden Svet zhliadnuť aj tvoje fotografie. Mohol by si nám povedať, čo je na nich zachytené a v akom časovom rozmedzí vznikali?
Na fotografiách som sa snažil zachytiť revolučné a porevolučné dianie na Ukrajine. Taktiež anexiu Krymu, Doneck pred obsadením separatistov a začiatok Antiteroristickej operácie v Slovjansku.
Vrátil som sa tam viackrát, najdlhšie som bol na Kryme, fotografie som robil od januára do začiatku mája.
Na Ukrajinu si išiel “na vlastnú päsť”. Čo bolo pre teba impulzom, ktorý ťa zdvihol zo stoličky?
Dianie na Ukrajine som sledoval denne. Od novembra sa ako nový prvok objavilo živé “streamovanie” revolúcie. Potom schválili zákony proti demonštrantom, z demonštrácie sa stal trestný čin. Ľudia sa už nemohli len tak vrátiť domov. Asi v tom čase sa protest zmenil z podpory proeurópskeho smerovania na demonštrácie za pád Janukovyčovho režimu. To bol podnet aj pre mňa.
V jednom rozhovore si povedal, že Ukrajina je pre teba osobnou témou. Za svoju kariéru si navštívil Irak, Aganistán či Kosovo, prečo práve Ukrajina sa pre teba stala tak významnou?
Teraz je odpoveď jednoduchá - za ten čas som tam získal veľa priateľov v rôznych častiach. V januári som tam ale vyrazil, aby som videl ľudí z Majdanu na vlastné oči. Demonštrantom som uveril ich snahu zmeniť krajinu. Potom, čo sa udialo vo februári na Inštytúckej ulici, bola atmosféra na mieste tak silná, že som sa jednoducho stal súčasťou príbehu a už naň nepozeral len ako pozorovateľ.
Čo prežíva Michal Burza, keď stojí s foťákom v ruke uprostred ukrajinskej ulice?
Snažím sa vnímať celý príbeh. Je dôležité snažiť sa rozumieť ľuďom, ktorí dnes stoja na oboch stranách konfliktu. Aj keď to je niekedy náročné.
Čo si považoval za svoju úlohu ako fotografa v situácii na Ukrajine?
V Kyjeve som sa snažil zachytiť ľudí, ktorí sa snažia o revolúciu. Na Kryme zase veľmi podivnú atmosféru, ktorú vlastne viem definovať len ako atmosféru strachu. Slovjansk s Majdanom spája predovšetkým utrpenie. Sústredím sa na dopad konfliktov na každodenný život. Na východe je občianska vojna, sused neverí susedovi. Pamätám si, ako jeden z predstaviteľov Doneckej Ľudovej Republiky Artem, ešte pred vypuknutím bojov v Donecku, povedal, že konflikt musí prísť, lebo ľudia v charkovskej, kyjevskej a doneckej oblasti si navzájom neveria.
Líšila sa atmosféra v jednotlivých oblastiach Ukrajiny, ktoré si navštívil?
Všade bola špecifická. V Kyjeve sa na jedno námestie a dve ulice koncentrovalo celoštátne dianie. Krym obsadila Moskva, neoznačení ruskí vojaci a samoobrana. Slovjansk bol plný ozbrojených separatistov. Civilisti sa snažili žiť svoje životy. Keď sa ale začala protiteroristická operácia (ATO), už to nebolo možné.
Ako ľudia na Ukrajine reagovali na prebiehajúcu situáciu v ich krajine?
Zložito. Na Majdane chceli zmenu a lepšiu budúcnosť. Na Kryme pribúdali ľudia, ktorí sa premávali s vlajkami ZSSR. Ruské médiá sa snažili hovoriť o jednoznačnom postoji obyvateľov, proukrajinské demonštrácie sa konali na dennom poriadku. Ale účastníci boli zastrašovaní. Rozhovor so separatistami bol zasa náročný. Počuť ale od bývalého člena Berkutu, ktorý odišiel od jednotiek zasahujúcich v januári proti demonštrantom, že odišiel pre zákaz ostrej munície... A teraz stráži sochu Lenina, aby ju nikto nezničil. Prehlásil: Ja som komunista a nie fašista. Všetci sa samozrejme chceli brániť pred fašistami.
V jednom rozhovore si povedal, že pre teba sú dôležité príbehy, ktoré sa odohrávajú na mieste. Iste ich bolo neúrekom...
Som stále v kontakte so známymi z Krymu aj z Kyjeva . Priateľka z Krymu odišla, nechcela prijať, čo sa tam začalo diať. Je dôležité, aby konflikt skončil a Ukrajinci sa mohli vrátiť k svojim životom. To, čo sa deje na východe, je pre krajinu veľmi nepríjemné. Vojnový stav odstavil celý tažký priemysel.
Podávajú média - domáce i zahraničné, ruské i ukrajinské - pravdivý obraz o situácii?
Môžem hovoriť len o vlastnej skúsenosti. Ruské médiá sa snažili hovoriť o vodcovskej úlohe Pravého sektoru. Ten ale zďaleka nie je taký dôležitý a silný. Je ale škoda, že v tejto informačnej vojne sa u nás médiá spoliehajú prevážne na prevzaté správy. Ako vidíme v diskusiách, ľudia sú náchylní uveriť konšpiráciám a útočia na spravodajstvo.
Na festivale Jeden svet uvidíte viac fotografií Michala Burzu a môžete prísť aj na diskusiu o Ukrajine - Ukrajina sa nás týka!Katarína Šiborová
