Janica Lacová (zakladateľka JEM INÉ, ambasádorka Food Revolution): „Slobodná som, keď som sama sebou, keď sa nemusím na nič hrať, keď sa venujem tomu, čo ma robí šťastnou. Keď riešim Jem iné, pretože tam sme sami sebe pánom, alebo keď cestujem. Nie je nič lepšie, ako ten pocit, keď sadnete do lietadla a smerujete za novými zážitkami, ďaleko od všetkého, ste desať kilometrov nad zemou, nasadíte si sluchátka, otvoríte knihu a máte ten potmehúcky úsmev na perách, ktorý veští veľa zábavy, smiechu a radosti. Pre mňa úplný vypínač. A môžem mať namierené kamkoľvek.“
Michal Meško (CEO Martinus, zakladateľ Foxfordu): „Slobodný sa cítim, keď môžem robiť to, čo ma napĺňa a mám možnosť ovplyvniť výsledok, no zároveň, keď cítim, že mám za to aj zodpovednosť. Pretože sloboda bez nej je neudržatelná...
Adela Banášová (moderátorka): "Slobodná sa cítim vtedy, keď si naplno uvedomím, že mám život vo svojich rukách, a že každá moja myšlienka a každý čin sú dôsledkom môjho slobodného rozhodnutia, či sa chcem cítiť dobre alebo zle. A neslobodná sa cítim vtedy, keď na to zabudnem, a myslím si, že je niečo nespravodlivé alebo že mi niekto iný urobil ´bobo´ a že ten človek môže za to, ako sa cítim. "
Jakub Ptačin (dizajnér): „Slobodný sa cítim v podstate stále a keďže som rok výroby 1990, nejaké formy priamej neslobody som doteraz ešte ani nezažil. Neslobodný sa cítim vtedy, keď sa neviem ovládať alebo sa nechám ovládať mojimi zlozvykmi a pýchou.
Robert Roth (herec): „V podstate stále, lebo je to vo vnútri. Externé vplyvy dokážu ovplyvniť vnútornú slobodu, ale len dočasne. Riešení je vždy dosť a riešim ja. Neviem, čo je správne/nesprávne... je to moje rozhodnutie a riešenie a nesiem si zaň zodpovednosť. Je slobodné.
Koloman K. Bagala (vydavateľ): „Slobodným som od roku 1989, neviem si predstaviť svoj život v diktatúre za ostnatým drôtom.“
Daniel Pastirčák (kazateľ): "Slobodný sa cítim, keď je vo mne ticho. K ničomu nelipnem, ničomu sa nevzpieram. Nič netvrdím, nič nepopieram, nič neočakávam, ničoho sa neobávam – prosto, nestaviam svoje ja proti svetu ako silu, ktorá chce presadiť sama seba. Slobodný som, keď nechcem nič svoje, iba patriť pravde a láske, ktoré ma každým smerom o nekonečno presahujú. Slobodný som iba tam, kde viem, že som si v každej chvíli darovaný, a plne súhlasím s vôľou, ktorá ma ustanovuje v bytí. Neslobodný sa naopak stávam tam, kde chcem byť potvrdený ako niekto, kto sa páči, kto vyhovuje, kto zapadá, závislý na potlesku či vypískaní od tých, čo sa na mňa dívajú."
Tomáš Varga (spisovateľ, plus sociálny pracovník-pracuje s obeťami násilia): „Slobodný som vo svete bez čiar, ciest a hraníc nakreslených niekým iným. Smer putovania určujú len hory a rieky – okolnosti života. Zodpovednosť za to, kam sa vyberiem, nesiem sám. Kráčať touto krajinou je dobrodružstvo, kráčať ňou slobodne je výkon. Mapa k nej existuje v mojej mysli.
Daniela Olejníková (ilustrátorka, výtvarníčka): "Slobodná sa cítim, keď sa rozvíjam a hýbem sa v živote smerom, ktorým túžim. Naopak, nesloboda pre mňa je pasívne prijímanie pravidiel a obmedzení, v ktorých nevidím a necítim význam, prikladanie váhy veciam nepodstatným a naopak – a zrazu ani neviem ako stratím spred očí to, čo považujem za správne. Vnútornú slobodu si treba strážiť, lebo o ňu sa dá prísť veľmi nenápadne a človek sa o ňu vie obrať ceľkom ľahko sám."
