Je to kurz, ktorého denný program sa skladá z dvoch blokov, ranný, viac fyzický, a poobedný, viac teoretický.
RANNÝ BLOK – YOGA A PRANAYAMA
Ráno hodina meditácie a pranayamy (dýchacie cvičenia), potom dve hodiny yoga, ashtanga, dosť prísna, a fyzicky náročná....takmer tam vypotím v tomto vlhku dušu, a nie je to o kondičke, potia sa všetci naokolo...ale tak veľa ženaozaj po docvičení môžem tričko žmýkať. Ranná hodinovka meditácie je s Paulom, majiteľom tohto celeho centra, je to náročný učiteľ a má trochu pichľavý a uhrančivý pohľad (Pita oči). Prvý deň sa mi zdal super, bol vtipný, poriadne nás vytrápil, ale bol zábavný. Dnes to bolo trošku iné, dnes som naňho nahnevaná, lebo ma prišiel opraviť keď som robila uddijana bandhu, to je taký telový uzáver. Robí sa to tak, že vydýchnem a vtiahnem bránicou brucho, a tak masírujem, aktivujem orgány v brušnej dutine. Dobre je to robiť ráno na úplne lačný žalúdok. Nuž a Paul ráno prišiel a veľmi narovinu sa ma pýtal, žiadne milé rečičky (pričom v komunite yogínov som zvyknutá, že všetci sú veľmi príjemní, empatickí, vľúdni), že čo to robím, a prečo to robím ako to robím (len doplním, že v tejto aktivite nie som nováčik) a potom ma opravil že to mám robiť inak....no prosto nahneval moje ego, veď predsa ja viem čo robím.....
Neskôr som si však uvedomila, že my všetci sme žiaci celý život a preto by sme nemali byť príliš hrdí na to, čo vieme, a myslieť si o sebe, že už nič nové sa nemôžme naučiť (viď môj príklad z rána.....a to nehovorím o niektorých ľuďoch v našom okolitom svete...určite si na nejakých spomeniete aj vy). Veru, aj keď sme akokoľvek skúsení, znalí, uznávaní ostatnými, ak však budeme celý život chodiť s otvorenou mysľou, môžme sa každý každučký deň naučiť niečo nové, čo môže mierne, ale niekedy aj veľmi zásadne zmeniť naše smerovanie. Takže choďte s očami otvorenými (nielen tými vonkajšími, ale aj tým vnútorným), počúvajte a sledujte všetko okolo. Niekedy to môže byť len malé jemné vnuknutie, jeden pohľad, ktorý veľa napovie, alebo jedna myšlienka, ktorá sa len tak vlúdi do témy, nad ktorou rozmýšľate alebo ktorú diskutujete....
POOBEDNÝ BLOK - AYURVÉDA
Je to celkom intenzívne, sú to tri hodiny každý deň okrem soboty, sú teoretické, vo forme prednášky, ale nepredstavujte si to ako školu. Na začiatku sa zídeme v yoga shala (hala na cvičenie yogy), posadáme si okolo na meditačné vankúše a mini matrace, každý do svojho obľúbeného posedu (lotosový sed, skížený sed, sed na pätách, akýkoľvek, hlavne pohodlný) a ako pozdrav si zaspievame mantru v prospech všetkých ľudí, a začneme počúvať Jessicu, našu učiteľku. Ku koncu trojhodinovky sa naše polohy samozrejme pozvoľna menia až do rôznych polôh ležmo, na konci opäť zaspievame tri krát Om a rozídeme sa, väčšinou hneď na našu sattvickú večeru. Je to veľmi plné znalostí, častokrát si spomínam na chémiu a biológiu na gymnáziu, kde sme sa učili o anatómii, o chemických zloženiach potravy a podobne....všetko v duchu „čo sa za mladi naučíš...“
O čom je ayurvéda som naznačila v úvode, a teraz by som len chcela doplniť zážitok z dnešného večera, kedy sme pozerali až neuveriteľný film o ayurvéde v Indii. Žije tam napríklad 67-ročný lekár, ktorý lieči v pohode rakoviny, ako aj iné civilizačné choroby, z ktorých my máme taký stres....a robí to tak, že podľa konštitúcie tela zadefinovanej ayurvédou určuje diagnózu a navrhuje liečenie - mixuje rôzne prírodné elementy, vrátane napríklad skál, drahých kameňov, dokonca ťažkých kovov ako je olovo, naozaj neuveriteľné...
A jedna myšlienka z filmu mi ostala výrazne v pamäti...hovorí o tom, že takmer všetky choroby našej super vyvinutej západnej civilizácie pochádzajú z nadbytku. Zoberte si napríklad cukrovku - nadbytok cukru, zoberte si obezitu - nadbytok jedla, artritida - nadbytok toxínov v tele, ktoré sa ukladajú v kĺboch, atď atď. Takisto niektoré mentálne choroby - nadbytok a zle spracované množstvo podnetov z tohto sveta, nadbytok TÚŽBY, neustále niečo chceme, nie sme spokojní s tým čo máme, a tak máme nadbytok stresu, ktorý spôsobuje nadbytok chorôb, nešťastia... Čo nás teda vyslobodí? Je to jednoduché - SKROMNOSŤ! To je cesta k spokojnosti. A každý deň aspoň hodinku len tak pre seba, bez podnetov, bez čohokoľvek, len tak, sami so sebou, a NIE, nie je to strata času, je to práveže INVESTÍCIA do samých seba.....možno menej vyjadriteľná v EUR, ale o to trvácnejšia. Čo ďalej? SMIECH!!! V Indii majú jedno centrum, ktoré sa volá Smejúce sa nebo (LAUGHING HEAVEN, kam chodia ľudia striasať stres tým, že sa rehocú v skupine. Vyzerá to groteskne, ale ako hovoria, nedá sa aj smiať aj myslieť zároveň, a to je práve tá formulka, VYPNÚŤ MYSLENIE....lebo toho máme tiež na západe nadbytok...
Tak, čo poviete?
