Zenu ani kvetinou neudries...

Tento kamarat ma dobre dievca. Len on si vypije. Preto sa neustale hadaju. Raz, ked bol zase vo svojom opojeni, ho to jeho dievca, aj s dalsim kamaratom (ved sama by to urcite nezvladla) isli odprevadit domov, pretoze sa mu naozaj tazko chodilo. Vtedy uz Veronika vybuchla, pretoze sa jej nepacilo, ako sa jej drahy sprava a vsetko mu vykricala. Ibaze on bol opity, tak sa vykrical na nu aj on. Kamarat ho drzal, no ona sa s nim chcela porozpravat sama, tak ho pustil. Opat sa hadali, ale ona si povedala, ze to tiez trochu prehnala, tak mu povedala, ze to preberu na druhy den, ked bude triezvy. No a vtedy jeho ruka vyletela do vzduchu. Ale ako rychlo vyletela, pomaly dopadla. Neudrel ju.Ale ona si to zapamatala a rozisla sa s nim. On si na druhy den pospominal, co robil a preto isiel za nou. Ospravedlnit sa. Veronika mu povedala, ze hoci mu prepaci, nikdy nezabudne, a ze on sa bude musiet este velmi dlho snazit. Toto mi hovoril s tym, ze ho podporim, ze vlastne nic zle neurobil. No a ja som mu zopakovala tu vetu z nadpisu. Udivene na mna pozrel, myslel totiz, ze budem drzat s nim, ved som jeho kamaratka...Ale poznam ho, a hoci sa Veronika snazi doverovat mu, neviem. Neviem, ci on sa este zmeni...