Preto sú dobrí takzvaní rozprávači, resp. žertéri. Sú to ľudia ktorí sa svojim príchodom medzi skupinu ľudí stávajú automaticky centrom pozornosti bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Vystúpia na pomyselné pódium a spustia reťaz zážitkov a vtipov ktoré zväčša držia spoločnosť v dobrej nálade počas celého večera. Je fajn pokiaľ je v každej partii takýto človek jeden. Dvaja žertéri sa v jednej partii neznesú, pokiaľ to nie je zohratá dvojica ktorá si vie pekne nahrávať na smeč. Takéto kohútie preteky končia väčšinou dosť zle a dav sa môže ľahko rozladiť už pri ich náznaku.
V neposlednom rade sa do partie môžu dostať takzvaní falošní žertéri. Sú to ľudia, ktorí si o sebe myslia že sú zábavní a trefní v jednom, ale podstata smiechu často spočíva v zabávania sa na nich samých. Predstavte si takéhoto človeka ktorý si spomenie na nejaký vtip a začne sa usmievať popod fúzy. Keď takýto vtip začne falošný žertér rozprávať, obyčajne sa mu zdá taký smiešny, že sa začne smiať príliš skoro. Zväčša teda už pred začatím samotného rozprávania a niekde v polovici sa dostáva do delíria chechotu, kedy už pre slzy a tvár v úškľabku smiechu nemôže v rozprávaní pokračovať. Ak je v partii nejaký trefný človek, tak to na tomto mieste zvyčajne zachráni, prípadne žertér dopovie za onoho rehotajúceho sa spolu-diskutujúceho.
Na stretnutiach sa často zúčastnia aj rodení introverti, teda ľudia ktorí dokážu za celý večer prehodiť jedno, dve slová. Sú to tí, na ktorých si neviete spomenúť pri vymenúvaní zúčastnených. Ak sa vedia smiať, môžu byť pre partiu užitoční ako roztlieskavačky na basketbalovom zápase. Treba si však dávať na niektorých pozor, pretože často pijú dvoj-trojnásobným tempom ako ostatní. Môže sa celkom predražiť, ak si nejaký falošný žertér „platí“ 5-6 dobre pijúcich a dobre smejúcich sa introvertov. Introvertov ďalej delíme na pritakávačov, nespokojcov a nemých, čo by už bolo na hlbší rozbor.
Takmer vždy sa v dobrej partii zúčastňujú trápoši. Sú to vždy všetci tí, ktorí nie sú fyzicky prítomní a niekedy ich prezývame aj ohováraní. No ohovárali by ste niekoho ak by sedel oproti vám? Vety ako „neurážaj sa, myslel som to len zo srandy“ kazia srandu a preto sa ohováranie netrapošov, teda všetkých ktorí sa „sedenia“ zúčastnia obyčajne nekoná. Ak už si na niekoho „zasadnete“, uistite sa, že dotyčný má zmysel pre humor zo seba samého a chodí na balet, prípadne je to vyhlásený násilný masochista.
Takýto násilný masochista zažíva svoje spotené minúty v okamihoch keď sa centrum zábavy obráti na jeho osobu. Vystrúha priblblý úsmev a drží. Trefná poznámka typu „veď sa naňho pozrite, no nie je zlatý?“ vždy osloví. Násilnými masochistami sa väčšinou stávajú mladší súkmeňovci v kolektíve, alebo fyzicky menej vyvinutejší jedinci od ktorých nehrozí prípadná ujma na zdraví. Spoznať ich môžete aj podľa toho, že vždy keď sa hovorí o nich tak sú ticho a akonáhle sa zjaví možnosť odbočiť od témy týkajúcej sa jeho osoby, s vervou sa pridávajú do diskusie.
Najhorším typom diskutujúceho je brzdič alebo brzda. Je to opak triafača a vyznačuje sa minutou ticha ktoré sa ozve po ich poznámke. Je pravda že niekedy sa treba krotiť, ale niektoré brzdy dokážu zabrzdiť dobrú náladu priam v momente . Často sa triafačmi stávajú workoholici alebo ľudia ktorí nadovšetko milujú čierny humor. Poznámka typu „je pekné že zjedol muchu, mňa však viac trápi zajtrajšia písomka z matiky“ priam zamrazí a aj keď sa nejaký triafač prebudí a vykríkne „pijeeeeš“, väčšinou má to pivo už potom trošku horkastú príchuť. Je ťažké poskladať dobrú partiu ľudí tak ako je ťažké nájsť dobrých čitateľov. Dobrí čitatelia sa vyznačujú tým že bez akéhokoľvek pobádania alebo podplácania stlačia na obrázok zväčšenia karmy napriek tomu, že túto koninu z mne neznámeho dôvodu dokázali prečítať až do konca J
