Náš život je natoľko preplnený autogramiádami, že si v prevažnej miere ani neuvedomujeme vážnosť, dôležitosť a existenčný význam nášho podpisu a väčšinou dôraz kladieme skôr na jeho „krásu", mylne si namýšľajúc, že tým získame na vážnosti (najmä ak sme k tomu patrične oblečení).
Autogramy od nás žiadajú v banke, poisťovni, sporiteľni (a to pomaly na každú stránku dokumentu), ale už aj u lekára (že sme pochopili, čo s nami robil) nuž a úplne prirodzene v obchodnom styku a pri poštových službách.
Keďže sme ľudia digitálnej doby, zjednodušili sme si dávanie autogramov cez elektronický podpis tvrdiac, že je dokonca snáď najbezpečnejší proti sfalšovaniu (to možno áno, ja ale stále nerozumiem, či je rovnako najbezpečnejší voči jeho zneužitiu).
Autogramy môžu byť zmysluplné a opodstatnené, ak napr. svojou parafou vyjadrujem súhlas s poskytnutím a spracovaním mojich osobných údajov, ale aj nezmyselné, ba až smiešne a trápne, napr. keď odo mňa personálna poradenská agentúra žiadala podpis na súhlas, že mi poskytne potrebné informácie, ktorý nebol viazaný na žiaden poplatok, či iný druh úhrady a môjho záväzku.
Autogramy bývajú dobrovoľné, ale tiež nútené, pričom pri tých druhých si často až neskoro uvedomíme, že boli od nás vynútené. Aj o tom boli napr. nedávno sfilmované príbehy o spoločenských hyenách „Šmejdi". A nemusí to byť iba o podvodníkoch, tie naše nedobrovoľné podpisy. Nedobrovoľne sa ja podpisujem napr. pod súhlas so zaplatením štátom stanovenej nadmerne vysokej DPH, či predraženej oprave auta, ale aj výmene zubných náhrad (tu to ale musím urobiť z dôvodov konkurenčne vytvorených cien na trhu).
Mojim nerozvážnym a zle premysleným autogramom som si pred rokmi spečatil koniec mojej predchádzajúcej kariérnej existencie. Keďže som následne ostal nezamestnaný a prílev financií do rodinného rozpočtu bol absolútne neadekvátny potrebám, ďalšou nerozumnou a splašenou autogramiádou na pôžičky som rodinu priviedol na pokraj existenčného krachu. Hľadajúc východisko z tejto situácie som navštívil niekoľko poradenských firiem, aby som získal informácie ako utiecť pred exekúciami a stavom bezdomovca. Prevažná časť z nich by mi síce vedela poradiť ako realokovať moje dlhy, ale chcelo by to veľa ďalších autogramov, ktoré by ma stali ďalšie peniaze, pričom by mi neporadili v tom, ako si efektívnejšie zarobiť, či nasporiť na ľahšie a jednoduchšie splácanie mojich dlhov.
Minulý týždeň som ale bol veľmi milo prekvapený v rozhovore s mojim priateľom Peťom Soldánom o mojich existenčných finančných problémoch, ktorý mi prezradil, že on učí ľudí ako narábať so svojim podpisom a práve s dôrazom na sféru financií tak, aby o svoje peniaze neprichádzali, ale získavali ich. Následné jeho pútavé rozprávanie o vzdelávacom programe s názvom „Autogram" ma veľmi potešilo hlavne v tom, že aj neúprosne stále sa zrýchľujúci vývoj spoločnosti priniesol aj v tejto oblasti niečo konkrétne a pozitívne a pre ľudí prínosné.
Málokoho z nás niekto vzdeláva, či priam učí, ako narábať so svojim autogramom. Často ani rodičia nie. Proste do toho naplno vhupneme rovnými nohami v niektorom zo svojich životných období.
Zvažujme teda citlivo a s rozvahou pod čo, kedy a komu udelíme svoj autogram, aby sa nám nestalo, že sa tak povediac „upíšeme diablovi".
Podpis, tento malý, ale nenahraditeľný prejav našej osobnosti a jej suverenity, môže mať zásadnejší dopad na našu existenciu než napr. prezidentov podpis pod niektorým z prijatých zákonov.
Aj tento článok som v istom zmysle slova musel autorizovať svojim autogramom (síce iba pomyselným, teda mojou registráciou na Blog SME), ale v tomto prípade to robím rád, keďže mám aspoň vnútorne uspokojivý pocit, že som málom prispel k zodpovednejšiemu zamýšľaniu sa nad jedným z d§ležitých aspektov nášho bytia.
Či ???
