Je toto vôbec možné, že v dnešnej dobe môže byť niekto taký ľahostajný? Áno, evidentne je. Aj my máme psa, hoci môj manžel o jeho pôvode pochybuje a túto rasu premenoval na MAČKOPES, SURIKATA, NETOPIER.... Je to čivava. No to že sa pes venčí vždy s vreckom po ruke, vedia už aj moje deti. S naivitou inteligentného človeka sme osadili na trávnaté plochy tabule ,,zákaz venčenia a voľného pohybu psov,, Len čo so psom ktorý nevie čítať? Pravdaže, majiteľov psov sme čítať naučili, ale charakter sa naučiť bohužiaľ nedá.
Exkrementy na našom dvore sú veľké, nie od malých psov. Čo vlastne zužuje okruh možných páchateľov. Veľkých psov tu máme .... jedného, stredných plemien.......jeden kus. A máme vás!
No hej, ale čo s tým? Toho najväčšieho štvornohého miláčika kúpila suseda ktorá je ťažká asi ako pes sám. Zaobstarala ho svojim deťom, pre ktoré urobí všetko čo im na očiach vidí. Pes je dosť nevychovaný, napriek jeho výbornej povahe a býva viac zavretý vnútri ako vonku. Takže prirodzene využije každú možnú chvíľku keď sa nikto nedíva a hybaj ho užiť si slobodu. Chudáčisko, aký je len šťastný keď beží s vyplazeným jazykom a poletujúcimi ušami ako neriadená strela. To šťastie a radosť v jeho očiach, užíva si to na trávnatých plochách, kde si od toľkého šťastia vždy uľaví. Jáj, veď on vlastne nevie prečítať tie naše tabule.... Po chvíli zase vidíme splašene behať po pozemku bez radosti v očiach majiteľku s deťmi aby beštiu dostali. Po úspešnom odchyte, výdychu že nikoho ,,nezrámoval,, úplne zabudnú skontrolovať čo po sebe miláčik zanechal...
Jasné že sme boli za nimi, jasné že sme im všetci dohovárali, slušne poprosili, nie slušne nadávali.....ale výsledok, ten sa žiaľ absolútne nedostavil. Po tom sa nie je čo čudovať, že človek stratí nervy a vybuchne ako jedna naša suseda. Exkrementy pozbierala do vrecka a zavesila im ich na vchodové dvere. Nepomohlo. Vyhráža sa, že im ,,to,, natrie na celé dvere. Fuj, na toto ,,umelecké dielo,, sa pozrieť asi nepôjdem.
No čo s takými ľuďmi? Viem že to nie je iba problém nášho dvora. Možno by pomohlo jedno riešenie - peniaze. Zase tie peniaze. Platí na ľudí na Slovensku vôbec ešte niečo iné? Poplatok za psa v našom meste je nízky. 50,- eur ročne čo je smiešna suma. 500,- eur by možno urobilo posun k zmene. No, neviem, či by to pomohlo k udržiavaniu čistých chodníkov a trávnatých plôch, ale určite by to dopomohlo k zníženiu počtu psov v meste. To už by sme si veru aj my rozmysleli či si psa zabezpečíme, alebo nie. Samozrejme, že dôchodcovia a zdravotne postihnutí by mohli vlastniť psíka za symbolický poplatok, poprípade zadarmo. Ale, žijeme na Slovensku a tu sú ľudia neskutočne vynaliezaví. Aj s týmto by vybabrali, ako naši susedia. Pes nie je prihlásený tu v meste, ale na dedine u starých rodičov. Tam to stojí iba 7 eur ročne a známka je na krku.
Takže už sa teším na jarnú brigádu, kde samozrejme rodina s najväčším psom nikdy nechodí a my ostatní budeme čistiť pozemok po miláčikoch tých druhých a možno nájdeme aj snežienky...
