Svoj program nedávno zverejnila pravicovo- liberálna strana Sloboda a solidarita (SaS). Potešilo ma a kladne som prijal fakt, že v programe sa venuje aj Európskej únii a Lisabonskej zmluve. Ponúkajú jasné riešenia pre Slovensko, ako čo najlepšie upevniť naše slovo v štruktúrach EÚ.
Najhlavnejší návrh s ktorým prišla SaS je prijatie ústavného zákona. Citujem túto časť programu:
Prijať ústavný zákon vyžadujúci pri každom rozšírení kompetencií Európskej únie podľa článku 352 Lisabonskej zmluvy schválenie Národnou radou Slovenskej republiky ústavnou väčšinou. Zástupca Slovenska v Rade EÚ nebude môcť v mene Slovenskej republiky súhlasiť s legislatívnym návrhom Európskej komisie bez mandátu minimálne troch pätín poslancov NR SR.
(zdroj: http://www.120napadov.sk/vztahy-s-europskou-uniou/8)
Je to jasný a zrozumiteľný návrh. Zabráni napríklad aj tomu, aby si akýkoľvek premiér SR v Rade Európy presadzoval svoje vlastné záujmy a nie záujmy krajiny. Podobne postupuje aj Nemecko. Na Slovensku sa to bude riešiť až keď bude neskoro.
Áno program tejto strany nemám s čim porovnať. Pretože volebné programy jednotlivé strany zatiaľ nezverejnili. No pravdupovediac so všetkými stranami, aspoň s tými v parlamente, mam už dosť skúsenosti.
Nebolo to dávno, keď v roku 2004 spolu opozícia aj koalícia kráčala ulicami Bratislavy na podporu nášho vstupu do EÚ. Veď kto by oponoval? Čakal nás raj na zemi! Pred rokom nás čakalo schvaľovanie Lisabonskej zmluvy. Kým sa niektorí oháňali stratou suverenity, iní to brali ako našu povinnosť, za to všetko čo nám EÚ dala. Dnešná opozícia (teda tá najviac proeurópska) podmieňovala schválenie Lisabonskej zmluvy zmenami v tlačovom zákone. A bola to zas koalícia, ktorá ich pomaly začala obviňovať z vlastizrady.
Keď sa nad tým zamyslím, nechýba vám tam niečo? Mne vecná diskusia. Kde sa rozprávalo o tom, čo Lisabonská zmluva prinesie? Nikde! Počítali sa hlasy poslancov, aby sme si ďakovali za splnenú povinnosť a tým to aj skončilo.
Nikoho na Slovensku netrápia pripravované zmeny. Jednoducho sa prispôsobíme. Preto ma ani nezaujíma, čo napíšu v programe iné strany. Tie už ukázali, že na to „majú". Hovorí sa, že papier toho znesie veľa a možno sa aj sklamem no radšej dám šancu niekomu novému. Ako by som ju mal dať niekomu, kto ju už mal a viem ako to dopadlo.
