Hlavnou hviezdou jedného takého večera bol dobre oblečený, dôstojne vyzerajúci pán. Prednášal o Platónovi a ľudia nadšene prikyvovali bez ohľadu na to, že takmer všetko, čo dotyčný pán povedal bolo úplne vedľa. Nasledovalo video o činnosti tejto organizácie, ktoré sprevádzala dramatická a nákazlivá hudba, dôchodkyne po mojej pravici sa knísali do rytmu ako zhypnotizované a hneď po skončení programu sa začali pretekať ako o život, aby práve ony mohli položiť tomuto skvelému, vzdelanému pánovi pár otázok a vyjadriť svoj obdiv.
Inokedy som sa zas dozvedel, že za všetky choroby v mojom živote môže fakt, že nejem dosť klíčkov a nenechám sa aspoň raz za tri dni presvietiť ružovým svetlom archanjela Michaela, pričom prvé presvietenie mám u pána, ktorý nám o ružovom svetle prednášal, úplne zadarmo. No kto by neodolal?
Porovnajme si to s mítingom SMER-u. Lži v každej druhej vete, skrachovaný moderátor, ktorého najhviezdnejším výrokom bola veta: "Dozvieme sa... po reklame", dramatická hudba, pri ktorej babkám tuhne krv v žilách, hity rokov osemdesiatych a réžia, ktorá zvláda svoju prácu tak dobre, že forma zatieni akýkoľvek obsah. Výsledkom je slepá dôvera tých najovplyvniteľnejších, ktorí sú naozaj presvedčení, že od všetkého zla ich zachráni len jediný človek: Robert Fico.
Kým Vladimír Mečiar útočil len na najprimitívnejšie pudy svojich voličov hrajúc sa na alfasamca, otca národa, Robert Fico k tomu pridal metódy, aké by mu závideli aj tí najlepší vymývači mozgov (nielen) z prostredia (niektorých) nových náboženských hnutí.
Andreja Kisku som v prvom kole nevolil, nepatrím ani k jeho fanúšikom. My všetci by sme si však mali uvedomiť, o čo tu ide.
Spojme sa, aby Robert Fico (slovami Nikodýma) nedosiahol na druhú garantovanú hranicu!
