Neviem, kde sa v mnohých kresťanoch berie tá túžba prerábať Biblické verše na zákony tohto štátu. Kresťanstvo malo byť predsa od začiatku alternatívou voči tomu, čo zjednodušene nazýva "svetom". Tento rozmer je viditeľný už v Novej Zmluve a v mnohých kresťanských spisoch, napr. v Didaché (napísané možno už koncom 1. storočia). Delenie na "svet" a "cirkev" má svoje temné stránky, bolo však pre ranú cirkev extrémne dôležité.
Prečo však zákony štátu nesmú byť písané podľa vzoru Biblie? Odpoveď je jednoduchá: úlohou štátu je ochrana občanov, nie určovanie toho, čo je morálne a čo nemorálne. Krádež nie je zakázaná preto, lebo je nemorálna, ale preto, lebo je nutné chrániť majetky ľudí. Podobne je to s vraždou, nezabiješ! má v zákonoch miesto len kvôli ochrane životov a zdravia, hoci o nemorálnosti vraždy nik nepochybuje. Keby sa mal pred zlodejmi a vrahmi chrániť každý sám, neboli by sme rozvinutou civilizáciou.
Biblia určuje isté vzory správania, tie sú však záväzné len pre kresťanov. Nová Zmluva si nikde nerobí nárok na to, aby sa stala zákonom Rímskej ríše. V žiadnom starokresťanskom spise sa nehovorí o tom, že všetci ľudia sa musia riadiť podľa kresťanských noriem. Naopak, hovoria o tom, podľa ktorých spoločenských zvyklostí sa kresťania riadiť nesmú (napr. Tertulián píše o tom, prečo kresťania nemajú navštevovať antické hry).
Škripek a spol. však tento prístup postavili na hlavu. Ak niečo vadí Tertuliánovi, ak chce kresťanov pred niečím brániť, píše o tom, prečo sa tomu majú vyhýbať. Ak niečo vadí Škripekovi, chce to obmedziť zákonom, ktorý ovplyvní všetkých. Škripek netuší, že svoje deti ochránia rodičia pred nahotou v médiách tak, že si ten Nový Čas proste nekúpia. Ak však rodičia čítajú noviny ako Nový Čas, plné brutality, lží, poloprávd a informácií o tom, kto sa opil a kto sa s kým vyspal, tak zákazom jedného obrázku neochránime nikoho.
Ak sa kresťania (podľa možnosti) nemajú rozvádzať, Škripek chce skomplikovať rozvody všetkým, vrátane tých, ktorí manželstvo uzavreli na úrade. Akoby rozvod nebol ťažkým rozhodnutím, ktorému často predchádzajú roky, počas ktorých sú manželia (a deti) traumatizovaní minimálne rovnako, ako počas rozvodu.
Tvrdím, že takýto prístup je protikresťanský, že škodí kresťanom a zabraňuje misii.
Prečo? Akýkoľvek diktát zhora, ktorý sa týka morálky, vzbudzuje u nekresťanov dole odpor, zvlášť ak ich v niečom obmedzuje.
Úlohou kresťanov nie je určovať morálne normy pre iných. Úlohou kresťanov je tieto normy iným ponúkať, ukázať ostatným, že sa podľa nich dá žiť a že to stojí za to. Miesto rečí o "tradičnej rodine" by sme sa mali pozrieť na to, ako naše kresťanské rodiny vyzerajú, a akou sú "reklamou" - či si človek, ktorého manželstvo prechádza krízou, pri pohľade na kresťanov povie: "takto chcem žiť!"
Miesto rečí o ochrane detí by sme sa mali pozrieť na to, čo ich sami dostatočne chránime, či im venujeme dosť času a pozornosti, ktorú tak potrebujú.
Miesto toho však máme v parlamente kresťanov, ktorí sa snažia spraviť z tejto krajiny akýsi kresťanský štát, to sa však nedá dosiahnuť zákonmi. Táto snaha je pomýlená a kontraproduktívna. Ak niečo kresťania potrebujú počuť a hlasne rozhlasovať všade naokolo, tak je to práve táto veta:
Nepotrebujeme novodobých a samozvaných spasiteľov!
