Nehoda

Ten čas medzi
nespútanou veselosťou
z rýchlej jazdy
a náhlym nárazom.
Ten nekonečný čas
čo letí vtedy myslou?
Kedy sa zmení úsmev
na skrivené pery?

zmestí sa do tej štrbiny 
ľútosť?
strach?
rozlúčka so životom?
zmestí sa tam vôbec niečo?
Alebo sa mozog zastaví
rovnako ako rúčka tachometra
v privysokých obrátkach
a je v ňom už len vystrašená večnosť.

Ten moment
nie sekunda, nie jej časť
len bod na úsečke
keď poslednou kartou
v hre je blázon
a vieš, čo to značí.

Zmestí sa do tej škáry
vôľa žiť?
A ak áno,
kedy sa preklopí
do odovzdaného
pochopenia?

Ten čas je mimo
ľudskej mysle
je v ňom komprimovaný
celý život,
všetky životy. [/content>