V jeden deň mi povedala jedna veľmi blízka osoba v momente keď som pozeral jeden americký seriál vetu ktorá doteraz stále neopustila moju hlavu a často sa ňou musím zaoberať.
,,Vieš že USA cielene produkuje nadmerné množstvo seriálov, aby ľudí viazalo na sedaví spôsob života a tým podporovala fastfoody, dovoz jedla a zvyšovala zisky?“ Nezáleží či je táto informácia úplne pravdivá alebo len z časti. Ide o to, že vďaka tejto kritike som sa zamyslel nad tým čo bolo a čo je teraz.
Keď sa pozerám do minulosti, konkrétne do doby keď internet mala len úzka skupina ľudí uvedomujem si fakt že denný režim mnohých z nás bol o 100% odlišní. Keby som sa zapozeral ešte ďalej našiel by som ešte väčšie rozdiely. Ako technický pokrok naberá na rýchlosti nás pomaly, ale určite prišíva do kresla. Spomínam si na dobu keď sme mali možno štrnásť a vždy bol určitý boom. Či už to bola hudba, alebo film no teraz mám na mysli hlavne seriály. Pamätám si čas telenoviel Esmeralda, Divoký anjel...Mali sme vždy vymedzenú hodinu, hodinu a pol kedy sme si sadli k televízii a pozreli sme si tú jednu či dve časti. Aby sme sa následne mali načo tešiť, premýšľať, predstavovať si a v triede analyzovať. Kto? Čo? Prečo? Kedy? Ako? Táto možno pre niektorých smiešna činnosť ľudí viazala nútila ich predstavovať si a cibriť fantáziu, komunikovať, hádať sa a smiať. Pre mňa to bolo krásne obdobie. Spomínam si čo sa dialo v meste kde som vyrastal. Náš život nebol nijak ohraničený, vždy sme našli milión ciest ako sa zabaviť. Športovali sme, naháňali sa chodili na výlety...Možno si niekto povie, že to bolo vekom. Nie nebolo.
Prečo si myslím, že nie? Pretože keď sa pozriem na činnosti ktorými mladý ľudia vypĺňajú svoj voľný čas prídu mi sto krát detinskejšie ako stavanie skrýše na strome, chytanie rýb na kúsok silóna a kukuricu z chladničky. Virtuálne akvárium, chlapci sa hrajú že majú svoju záhradku a pestujú kukuricu, pretekáme s žlto-zelenými zvieratkami aby sme ich potom mohli nakŕmiť a naštíviť suseda... Všetko nás núti sedieť.
Internet...Faktický problém prišiel v okamihu keď sa zlomila časová obmedzenosť sledovania seriálov len 1x /24hod..Nemuseli sme už čakať, nikto nemusel písať do televízie aby zaradili ten a ten program. Proste sa pohodlne usadil a začal sledovať 1,2,3,4,5,6....neobmedzené množstvo častí, rovno celé série. Ani si nestihneme uvedomiť ako utiekol deň a noc zahalí všetko okolo. A tak ako všetci dobrovoľne sediaci diváci náhlime sa domov, utekáme za svojou poricou sedenia. Už je zaťažko sa zastaviť a najesť sa. Beriem sáčok, plastovú nádobu, čokoľvek len nech je to rýchlo..
Pred nedávnom som videl film, jeho názov bol „The Idiocracy“. Príbeh o tom ako ľudstvo dopadlo, najhoršia komédia akú som kedy videl. Ale práve tá komédia ma prinútila konečne tento článok dopísať.
Nakoniec snáď len toľkoto: Je ľahké sa na tento životný stýl naučiť, ale príde okamih keď ho budeme chcieť zmeniť a vtedy si mnohí z nás uvedomia, že už neviedia čo iné by ich život znova “naplnilo“.
