Deň voľna. Nastupujem do mhd, veziem sa smerom do mesta kde zaplatím účty a hosting. Smerom domov mi pred očami behajú stovky bilboardov. Od božských fotografií cez národniarske heslá, agresívne slovné útoky. Vravím si že táto kampaň má naozaj svoje čaro. Bláznivá, primitívna, útočná, úbohá. Vystupujem na zastávke a kráčam ku vchodu. Myslím si, že som dobrý sused. Vynášam smeti, nerobím hluk po 22:00, zatváram dvere v spoločných priestoroch a určite ich budem aj patrične upratovať.
No po tom ako sa mi pred očami zjavili dvere nášho vchodu som začal pochybovať. Vo dverách strčených tak tridsať výtlačkov Ružinovského…To by mi ani tak nevadilo. Zo zadnej strany však na mňa pozerajú prázdne oči, umelý pohľad, neforemná tvár. Zeleno-červený dizajn.
Viem že tým nič nezmením no aj tak ich beriem a vkladám do tašky. Privolávam výťah. Otváram dvere na byte a SMERujem spolu s výtlačkami tam kde patria. Do parlamentu to nie je…
Som zlý sused?
