Decká celý priestor neveľkého bytu doslova ovládali a podľa môjho názoru boli zaopatrené, veľmi milé a spokojné. Bola to naozajstná rodina. Títo košický manželia vychovávali dvoch černoškov, dve rómske deti a jedno biele dieťatko. Všetci boli úžasní.
Materstvo silno napĺňa. Dáva matkám to najdôležitejšie, čo môže existovať a to je pocit, že ten krátky ľudský život má nejaký zmysel. Že je úžasnou pridanou hodnotou k mizérii, ktorú žijeme. Nepracujem síce v oblasti náhradného rodičovstva a tak nemám úplné informácie, ale nevidela som ešte, žeby Rómka vychovávala biele (či čierne) detičky, ako náhradná matka. Mnohé rómske matky žijeme usporiadane a spĺňame zákonné podmienky pre osvojenie si detí z detského domova. Navyše nepoznám nijaký rozumný dôvod, prečo by tak Rómka neurobila a nevzala si deti z detského domova.
Chcem všetkým bielym mamičkám povedať, že si ich nesmierne vážim, za to že vychovávajú deti Rómov. Mnohokrát hovoríme o Gádžoch, že sú rasisti, pretože sú na nás zlí a nakričia na nás. Niekedy sa to možno aj podobá na rasistické útoky. Musíme si však uvedomiť, že možno bieli len ventilujú nespokojnosť s našim často nezriadeným, minimálne iným spôsobom života, ktorý ako Rómovia žijeme. Majú na to právo. Aj ja osobne sa často prichytím pri tom, že bielym tieto ich oprávnené výčitky zazlievam. Takže biele mamičky veľmi pekne Vám ďakujem. Z úprimného srdca. Za tie opustené detičky z decákov.