Slovenskí registrátori sa prebudili zo zimného spánku a vycítili príležitosť dať do poriadku problém, ktorý nielen ich, ale aj celú našu internetovú komunitu dlhodobo frustruje. Doména .SK bola totiž v minulosti ukradnutá. Za podivných okolností dostala sa z neziskovej organizácie do rúk súkromnej firmy.
Agendu národnej domény .SK má pod správou Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (UPPVII), ktorému v tom čase šéfoval terajší premiér Peter Pellegrini. Vtedajší vlastník domény .SK, spoločnosť Danubiatel/SWAN, potreboval na vykonanie transakcie požehnanie úradu. Čiže Pellegriniho podpis.
Napísali sme na úrad listy a na základe nich sme si dohodli u pána podpredsedu stretnutia. Dodnes si na ne dobre pamätám. Pán Pellegrini bol milý, ústretový, vtipný a veľa sa na nás usmieval. Ale ja už viem, že keď politici niečo sľubujú a tvária sa, že nič nie je problém, tak v tom obvykle bude nejaký háčik. A veruže aj bol.
Na stretnutí sa vyjadril tak, že pokiaľ nie sme s doménou .SK spokojní, máme dať na stôl argumenty. Vraj sme na spoločnej lodi. My chceme dobre pre štát a on tiež. Dali sme mu teda množstvo argumentov, dokonca sme vytvorili internetovú petíciu NašaDoména.sk. Hlavne sme ho ale prosili o jednu vec: nech nepodpisuje dodatok so SK-NIC taký, že bude ešte horší ako zmluva predtým!
Podivné okolnosti
Že sa veci nevyvíjajú dobrým smerom sme si naplno uvedomili, keď začal Pellegrini preberať rétoriku SWANu. Vraj spravujú našu národnú doménu dobre, vraj sa nedá nič lepšie vyjednať, lebo on je v tomto malý pán. SWAN aj Pellegrini mali zrazu totožné vyjadrenia, hoci v rokovaniach stáli proti sebe.
Nakoniec dodatok k zmluve v katastrofálnom znení podpísali. Nielenže tým de facto odobrili predaj domény .SK do zahraničia, britskej spoločnosti CentralNic, ale ešte aj ako bonus spravili zmluvu nevypovedateľnou.
Na tomto mieste treba poznamenať, že niektorí úradníci z UPPVII to mysleli s doménou .SK úprimne - naozaj mali záujem zmeniť zmluvu k lepšiemu. Zvažovali napríklad, že by SK-NIC neodvádzal štátu len žalostných 5% svojich tržieb, ale uvažovalo sa dokonca až nad 30 percentami. Vtedajšia digitálna líderka Martina Slabejová si osobne zobrala túto tému pod patronát. Dodatok k zmluve však jej kolegovia na Úrade potajme podpísali kým bola na dovolenke.
Samotný proces podpisovania bola menšia groteska. Nepodpisoval ho priamo Pellegrini, ale vedúci jeho úradu Patrik Krauspe (bývalý riaditeľ SK-NIC, mimochodom). Ten ďalej splnomocnil Matúša Šutaj-Eštoka a až ten pochybný dodatok reálne podpísal. Takže takto sa rozložila zodpovednosť minimálne cez tri osoby, aby vlastne na nikom "nebola vina".
Toľko z histórie. Aby sa nezabudlo.
Nie je to v poriadku
To, že našu národnú doménu vlastní firma z krajiny, ktorá už ani nie je členom EÚ, je síce nemilé, ale stále legálne. Ale to, že zmluva s ňou je nevypovedateľná však v poriadku vôbec nie je.
Preto som oslovil Nadáciu Zastavme korupciu so žiadosťou o pomoc. Právnici sprostredkovaní Nadáciou vypracovali podrobnú analýzu, kde skonštatovali, že zmluva je naozaj veľmi ťažko vypovedateľná. Tvári sa totiž, že je na dobu určitú, ale jej koniec môže nastať len za takých vysoko nepravdepodobných okolností, že je to de facto zmluva na dobu neurčitú. A navyše bez možnosti výpovede, pretože sa v bode 11.2 expliticne píše:
11.2. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností platí, že pred uplynutím doby, na ktorú je táto Zmluva uzavretá, môže byť táto Zmluva skončená iba na základe dohody Zmluvných strán alebo odstúpením od Zmluvy podľa čl. 12. Zmluvy; možnosť výpovede Zmluvy je výslovene vylúčená.
Na základe týchto zistení navrhli právnici podať trestné oznámenie. Spravili sme spoločnú tlačovú konferenciu a osobne som ho odniesol na Generálnu prokuratúru a NKÚ. Nepáči sa mi, keď štát takéto zmluvy podpisuje.
Trestné oznámenie putovalo z Generálnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru, ďalej na Okresnú prokuratúru, až zakotvilo na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave I. Toto je zrejme štandardný postup.
Čo už je menej štandardné je vyjadrenie, akým sa vyšetrovateľ pokúsil trestné oznámenie upratať. Doslova sa v ňom píše:
Prejednávaný trestný čin vyžaduje spôsobenie škody na cudzom majetku, ktorý by mal byť v tomto prípade opatrovaný/spravovaný zo strany štátu resp. Úradu podpredsedu vlády pre investívie a informatizáciu, avšak v danom prípade doména .SK nie je majetkom štátu, táto dokonca nie je ani predmetom vlastnícvta [... ..]
Keďže ccTLD .sk nie je možné považovať za majetok štátu, nepripadá v úvahu ani porušenie povinností uvedených v zákone č 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.
Čítate správne:
Doména .SK vraj nikomu nepatrí, takže vraj nikomu nemohla vzniknúť škoda.
Som vyštudovaný informatik a nie právnik. Ale toľko si ešte pamätám z hodín občianskej náuky, že slovenský právny systém nepozná Res nullius (Vec nikoho), tj. že by nejaká vec nikomu nepatrila. Každá vec, právo alebo iná majetková hodnota musí mať svojho majiteľa. Doména .SK nie je vec ani právo, ale je to iná majetková hodnota. Jej jediným oprávneným držiteľom je Slovenská republika.
Čiže mám zato, že doména .SK má svojho majiteľa. Ak ním teda podľa vyšetrovateľa nie je náš štát, prečo ten potom vôbec podpisoval zmluvu o .SK doméne? A prečo sa to celé nazýva národná doména .SK? Veď aj pán Pellegrini tento termín často a s obľubou používal.
Zamietnutie trestného oznámenia bolo vykonané narýchlo, navyše lajdáckym spôsobom. S cieľom "vyriešiť problém" ešte pred voľbami. Lenže toto nie je politická téma, ale odborná. Aj tento blog som schválne nezverejňoval pred voľbami, aby sa nestal nástrojom politického boja alebo nálepkovania.
Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa sme podali sťažnosť. Ostáva nám len veriť, že polícia a sudcovia budú v budúcnosti konať profesionálne a nezávisle, a nie podľa toho, ktorá politická sila je momentálne pri moci.
