Áno, človek vo svojom živote stretáva mnohých ľudí. Ocitá sa na rôznych miestach. Žije v priestore plnom vecí. Je iba na ňom, ktorú stranu si vyberie. Temnú, alebo plnú slnka. Príjme nemohúcnosť k ozdraveniu skorumpovanej vlády v systémovo chorom štáte a spoločnosti. Alebo nechá na svoje plecia dopadnúť svit slnečných lúčov lásky, porozumenia a spolupatričnosti. Ja, ako abstinujúci závislí som, iba privítal, divadelnú hru divadla Andreja Bagara v Nitre ,, ĽUDIA, MIESTA A VECI“ (ďalej Ľ,MAV).
Od svojich štrnástich som sa pohyboval, ako technik v amatérskej činohre divadla v Prievidzi. Priviedol ma k tomu otec, ktorý v Dome kultúry pôsobil, ako herec, režisér a vedúci ZUČ. Dni a roky strávené na doskách, ktoré znamenajú svet, prebudili vo mne obrovskú lásku k divadlu, ktorú moja závislosť priviedla do zabudnutia na tridsať rokov. Môj výkrik, ktorý hľadal ústa na moju záchranu (parafráza z hry Ľ,MAV) zaznel v ušiach Bojnickej nemocnice pred viac, ako pätnástimi rokmi. Závislosť na alkohol F 10.2. doznievala ešte tri roky, kým som sa nedostal do Veľkého Zálužia na liečbu, ako IDéčkar s diagnózami F 33.1, F41.2, F 10.2. Až potom začalo z poza mraku vychádzať to moje milované slnko. Neľutujem ničoho vo svojom živote. Všetko sa dialo tak, aby som si vo svojich päťdesiatich ôsmych rokoch mohol povedať: ,,Tak a už som dospel“. Prijal som Boha. Jedna zo scén hry sa týmto zaoberá. Ako abstinujúci závislí máme túžbu po odpustení, láske, návratu k rodine. Utiekame sa k pomoci od toho najvyššieho. Pre niekoho Boh, iného vesmír či nadprirodzená moc . Mne bolo dopriate naplno. Priame a plné odpustenie od Boha. Nie každému je dané, zmierenie s Bohom a rodinou. Preto aj otvorený koniec hry Ľ,MAV. Malo by ju vidieť, čo najviac mladých ľudí. Pamätám si zo svojich školských čias, pre formovanie síce nie až, tak správnej ideológie, povinne navštevovať kina a divadla. Nebolo by zle opäť zaviesť v rámci štúdia, návštevy určených divadelných hier a filmov. Aj keby to malo zachrániť život, čo i len jedného mladého človeka. Zo svojich skúsenosti viem, že drogy užívajú už desať ročné deti. A nie je ich málo. Hra presne mapuje vývoj závislého počas liečby, priznaní či nepriazni si choroby až po návrat k Ľuďom, miestam a veciam. Výborne postavená scéna. Realisticky stvárnene postavy. Výkon hercov ma prinútil k návratu do minulosti, kde som sa v ich podaní veľmi často videl ja sám. Privádzalo ma to k slzám i pokore. Neuveriteľne stvárnenie tzv. ,,zaseknutie“ drogovo závislého. Hrou silného blikajúceho svetla, na pozadí jasnej bielej so štvorcovou sieťou predstavujúcu mrežu a spomaleným pohybom hercov. Ako aj utrpenie detoxu, plného halucinácii a fyzickej bolesti. Hra zároveň ukazuje východisko k novému a plnohodnotnému životu s odkazom na titul hry: ĽUDIA, MIESTA A VECI. Memento, ktoré by som ja zhrnul do Desatora abstinujúceho závislého:
1. Priznať si, že som závislí. (Alkohol, gambling, drogy atď.)
2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe.
3. Nezatajovať liečbu.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania. (Návštevy klubov, lekára, spoločné aktivity závislých... )
5. Pravidelne sa zúčastňovať A-klubov.
6. Neobnovovať staré zvyky.( rizikové priateľstvá, partie, návštevy rizikových miest a podobne...)
7. Vytvárať si nové záujmy. Využívať formy prirodzeného duševného a telesného uvoľňovania.
8. Dodržiavať správnu životosprávu.
9. Zaujímať správny postoj k problémom a správne ich riešiť. ( Mladý ľudia sa väčšinou vzpierajú autoritám, ako lekári, dlhoročný abstinenti, starší ľudia so životnými skúsenosťami, rodičia a podobne...
10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti (sebavýchova).
Moje veľké poďakovanie hercom i divadlu A. Bagara v Nitre i sponzorom za neopakovateľný umelecký zážitok i za pripomenutie, kto som a čo som. Ďakujem.
