Od druhej svetovej vojny uplynuli desiatky rokov.
Desiatky rokov, v nich desiatky až stovky filmov, dokumentov, tisícky sĺz a vzdychov.
Spoločenské precitnutie.
Mŕtve telá
Mŕtve deti - ženy - muži
ležia na cestách.
Atentáty zo zúfalstva, v zverstvách sa hrúži každodennosť.
Každý z nás o tom vie, no nikto nerozumie logike vrahov a tých, čo im slepo veria.
Vojnové zločiny po rokoch vyplávali na povrch a každý z nás identifikoval zdroj zla,
nastala doba akéhosi porozumenia?
Nebuďme naivní.
Zlé časy vraj ľudí pevne stmelia - pravda.
Ľudia vedia dobre spoločne nenávidieť.
Oddávna je spoločná identita hybnou silou, čo je správne.
Ak identitou nie je hlúposť a utláčanie.
Od druhej svetovej vojny uplynuli desiatky rokov,
avšak ani tie nestačili na uchopenie základných princípov - ľudskosti a slobody.
Ešte nezomreli všetci preživší bývalej globálnej pohromy,
a opäť sme sa ubrali na hlboký spánok.
