Čo sa to len u nás deje? Máme sa lepšie a vlastne sa máme horšie. Nechajme teraz bokom kultúru, lásku a ostatné dôležité veci, a pýtajme sa čisto materiálne. Čo to sakra je, že sme všetci bohatí, ale si nič nemôžeme kúpiť?
K našim odpovediam nás posunie ak si povieme čo je to peňažná rovnováha. Peňažná rovnováha je stav, keď pri nemennej cenovej hladine sa ponuka rovná dopytu. Máte pravdu, sú tam nejaké ekonomické kategórie (a hneď tri najdóležitejšie: cena, dopyt a ponuka), ale ja som si istý, že zatiaľ každý rozumie, že peňažná rovnováha je stav ideálny nereálny a nikdy nedosiahnuteľný...alebo predsa?
Keď už som sa tak rozbehol je namieste aj dokončit môj krátky exkurz do ekonómie a menovej teórie. Stav, ktorý som popísal, sa dá napísať aj po matematicky a to takto:
PP=PV teda peňažné prímy sa rovnajú peňažné výdavky
Nebudem zachádzať do podrobností, nám bude stačiť, že, aby tento stav platil musia byť splnené tri podmienky.
TRI PODMIENKY:
1.Vyrovnaná cenová hladina
2.Vyrovnaný štátny rozpočet
3.Rovnováha úverov a ich krytia v bankovom sektore
Podmienka číslo 1
Táto podmienka sa môže javiť trošku nejasno a človek nemusí hneď pochopiť ten hlavný háčik celého "problému". Ide totiž o jav, ktorý sa sám prirodzene reguluje a ak by bol prenechaný trhu došlo by k logickému vyústeniu, teda rovnováhe. Ak totiž hľadáme chybu na strane ponuky, teda u výrobcov, sme na zlej adrese. Ako môže k takému javu dôjsť, ak v spoločnosti je obmedzené množstvo peňazí? Čo za produkty by to museli byť, aby ľudia nesiahli po substitútoch alebo neobmedzili spotrebu? Trh je samoregulačný a v tomto prípade to znamená, že výrobcovia jednoducho môžu ceny zvyšovať iba po určitú hranicu. Tou hranicou je množstvo plnohodnotných peňazí v ekonomike, resp. obeživa. Ak ľudia toľko peňazí nemajú, tak ich jednoducho nemôžu nikomu výmenou za službu dať. Práve preto ak dnes čerpacie stanice žiadajú 40 Sk za liter zdá sa nám to veľa. Lebo trh si stanovil cenu a my ako trhoví účastníci disponujeme informáciou o reálnej cene tohoto produktu. Inou otázkou je ako sa do výhodného monopolného postavenia môže podnik dostať (v skratke-pričinením štátu). Ak teda ľudia môžu zaplatiť len to čo majú s ohľadom na všetky svoje potreby môže prirodzene takáto nerovnováha vôbec nastať? Nie. Podmienkou 1 sa teda nemusíme viac zaoberať.
Podmienka číslo 2
Táto podmienka je oveľa zaujímavejšia a myslím, že ju netreba ani toľko rozpisovať. Každý určite pozná ľudí, ktorí míňajú viac ako na to načo majú. Hádam jediný kto to robí beztrestne je ten abstraktný štát (my vieme, že konkrétne to robia veľmi hmatateľní ľudia a zväčša priamym zadaním:)). Deficit sa radšej vyjadruje v percentách. Ono totižto sa u nás nejak zaviedlo, že ak rastie celá ekonomika môže rásť aj štát. Nuž čo, štatistika je kúzelná veda, vždy Vám vyjde čo ste chceli, aby vyšlo:).
Podmienka číslo 3
Nuž toto je vôbec najzaujímavejšia podmienka. Jej krása je v tom, že tentokrát nejde o nič zrejmé. Treba trošku porozmýšľať a až potom ukázať prstom na vinníka. Predstavte si, že štát má prostredníctvom centrálnej banky mašinu na tlačenie peňazí. Napadá Vás to čo mňa? Áno, v centrálnej banke môžu tlačiť peniaze, len tak. Samozrejme dnes sa to už nerobí ako napríklad v starom Ríme alebo nedávno v Juhoslávii pretože výsledkom sú hyperinflácie o tisíckách percent. Preto sa propaguje takzvaná kontrolovaná inflácia, ktorá ekonomike údajne neškodí. Ako sa to deje? Ako napísal Murray Rothbard, prostredníctvom tzv. operácii na voľnom trhu. Centrálna banka kúpi aktívum-veľmi likvidné-za papier. Za nárok na peniaze. Majiteľ tohoto aktíva s ním, ale nemôže zaplatiť za rožky v supermarkete. Uloží ho teda na účet svojej banky. Mnoho ľudí si myslí, že banka potom tieto peniaze rozpožičia verejnosti a 2 percentá si nechá ako povinnú mieru rezerv. Omyl. Banka ich uloží do centrálnej banky a označí celú sumu za rezervu. Ak banka uložila 2 koruny, tak môže rozpožičat 100. To je biznis. a ako ich rozpožičia? Nuž opäť vytvorí len nárok na peniaze, ktoré by nemohla vyplatiť keby sa všetci ľudia v ten istý deň prihlásili o svoj vklad "a vista". A najepšie na tom je, že ak by sa to stalo čo urobí centrálna banka? Vytlačí nove peniaze, alebo stratu týchto súkromných bánk zaráta do rozpočtu a hotové. To je garancia:). Správne, ale vidíte, že táto "šikovná finta", ktorá v podstate nie je ničím iným ako krádežou, má dôsledky nielen pre "šikovných bankárov", ale aj normálnych bežných ľudí, ktorí trebárs doteraz nevedia o čom vlastne píšem. Ak totiž z dvoch korún mám v obehu 100 tak podnikatelia nezdravo investujú. Sú zmätení. Hospodárstvo je prehriate a každý investuje...trebárs ako pred hospodárskou krízou koncom 20-tych a začiatkom 30-tych rokov v USA. Ľudia peniaze prejedali všetko išlo hladko. Sila hospodárskej krízy bola práve v tom, že ju "nikto" nečakal. Zrazu bác. Firmy zistili, že ich výrobky, do ktorých toľko investovali nemá kto kúpiť. Ono totižto tento typ inflácie nie je rozdelený rovnako. Peniaze majú k dispozícii najprv banky resp. veľké firmy. Bohatstvo spoločnosti je len dojmom. Bohatí su len tí "hore". V tom čase teda veľa podnikov naraz krachlo, pretože nemal kto kupovať kto ich výrobku. Trh by takúto chybu nikdy nevyprodukoval, ale v umelej inflačnej atmosfére blahobytu to bola malina. A potom prišiel na rad psychologický efekt. Run-y na banky a všeobecný kolaps. Málokto však vie ako skoro pred touto krízou na toto riziko upozorňovali liberálni a konzervatívni ekonómovia. Dedičstvo tohoto javu je pre nás v tom, že zatiaľčo volakedy bolo už zvýšenie peňažnej zásoby infláciu, dnes je to až tzv. premenený impulz, teda rast cien. Ako povedal Keynes:"in the long run we are all dead." Vidíte teda sami, že takýto myšlienkoví postup problémy akumuluje až ku kríze. My by sme dnes vlastne mali krízy oslavovať. Sú to vlastne nevyhnutné ozdravné mechanizmy, ktoré nám ukazujú POZOR JETE VIAC AKO VYRÁBATE. Je to niečo ako horúčka, ktorá nám síce ztrpčuje život a je dobré sa jej zbaviť, ale v prvom rade si treba zapamätať, aby sme nehltali zmrzlinu. Pravdou, ale je aj to, že zmrzlinu neje každý. V praxi ju jedia banky na čele s tou centrálnou a štátnym rozpočtom-a to je veľký jedák. Problém je, že s horúčkou potom ležime VŠETCI. Ak by niekoho zaujímalo prečo klesá cena doláru už dávno pred stúpaním cien ropy (keď navyše práve američania ropy majú dosť) a hurikánmi (ktoré postihujú aj trebárs Japonsko) tak odpoveď najde tiež tu-ak trochu porozmýšľa.
Resume
Peňažná nerovnováha spôsobuje zaujímavý stav, keď prostriedky sú rozdeľované chaoticky, bez prirodzeného poriadku, čo nastoluje zmätok a zlé obchodné rozhodnutia. A tak môže spoločnosť s vysokým HDP čeliť krízam, chudobe a iným nepríjemnostiam vyplývajúcim z toho, že štát už dávno prekročil kompetencie, ktoré mu ľudia voľakedy spoločenskou zmluvou odovzdali.
jakub
P.S.
Slovo inflácia má svoj pôvod v latinskom "inflare", teda nafukovať. Je krásne, že slovo neidentifikuje len ekonomický jav, ale aj ľudskú vlastnosť:).
