Ako som už spomenul, deň bol neradostný, a to nielen preto, že som bol doobeda nakupovať nejaké košele a nohavice-krátke. Hovorím si, nebudem nekultúrne hovado a aj keď som videl dva živáky Funk Punk, kapelky v zložení Valihora, Griglák, Šrámek (Šramko?-ej ej i am so sorry)a Tariška, s ich hosťami, pozriem sa i dnes na tie jazzové orgie. Cesta do Horského parku, drahí priatelia, bola únavná a bolestivá a vôbec tomu nepomohla ani nová košela. Keď sme konečne dorazili do Horárne, ako sa podnik volá, nálada sa hneď zmenila. Pršalo. Po dlhých schodoch v Horskom parku makala voláka partička šialencov. Zazdalo sa mi, že v tomto podniku sa azda točila časť filmu Jesenná zato silná láska (drobné pamäťové korekcie nevylučujem:) ) s Vajdom a Geislerovou. Vstúpime-ja i kamarát-a vnútri hrá jazz. Hmmm, Armstrong, predkomerčné obdobie...dobrý vkus. Z podniku aký som očakával ja, sa vykľula čajovňa. A ešte aká intelektuálska. Vo vzduchu voňali pagáče a bábovky a čajíky. Po objednaní jednej jablkovo-jahodovej Sondy a jedného Liptonu sme s kamarátom zbadali, že partia týpkov čo neúnavne behajú do schodov sú páni v približnom zložení-Šatan (ten nechápem ako mal v tých úzkych trenírkach ešte aj mobil), Višňovský-najväčši pumpér a Rančík-basketbalista. Zaujímave, človek ide na koncert a čo neuvidí. Celé to začalo naberať na surrealizme. Čašníka som poznal ešte z gymnázia, keď ja-úplné nič, som pozeral na štvrtákov ako na bohov. A dnes je to celkom pohodový chlapík. Von oknon (ako sa vraví v Hontianskych Moravcoch) som videl hráčov. Valihora....Rózsa.....Šeban....moment...Šeban?.....veď on hrá len na fujare a ľudovky s Kubasákom, čo to dnes bude?....snáď nie voľajaké mágovanie? Nuž a presne o to išlo. Kto verí na reinkarnáciu, musel okolo seba vidieť úplný sabbath rôznych mágov a čarodejníc. Samí zaujímaví ľudia. Tam Priehradník, onehdy Popovič a henonehdy bubeník z RND-Radošinské Naivné Divadlo, ktorí na mňa urobil dojem pri hraní skladby Bocian...ešte dnes si ju pamätám. Doteraz som si myslel, že v BA človek stretne babu jedine v ružovo-bielom outfite čakajúcu kedy ju zbalý nejaký Nelly alebo fifty:)...a tu zrazu baby mladé pjekné a chytré:). Páni si posadali za nástroje, outdoor. A vtedy to absolútne prekuklo. Ako v Dobšinskom. Keď hral Andrej z lesa vychádzali škriatkovia a lesné víli, ktoré kvílili a tancovali a zvádzali každého nepoľúbeného chlapca do tanca. Tatranské končiare sa nahýňali a bryndzovie haluške bolo cítiť v povetrí. Tu a tam bazilišek či medúza. Keď hral Oskar v lese nastalo ticho. Vstúpila doň božia radosť a svetlo sa dostalo do každej nory. Illúvatar plesal a tešil sa, vedel, že to jemu hrá. Keď hral Martin, diabolský rytmus hraný s citom nenechal mladuchu v pokoji a juchuchúúú začala krútiť sedemdesiat sukien, ba niekedy i viac. Antarktická Afrika a africká Antarktída. Prestávka, zakričal Andrej, lebo mikrofón nemal.Po prestávke sa pokračovalo. Hlavne prevzaté veci, ale ako zahraté:). Mino Cinellu, Cigaretka na dva ťahy-to už Andrej narobil takú extázu okolo seba, že ani sa to nedá na tento binárny papier napísať, Hendrixovky a všetko a nič. Publikum zomknuté a zmoknuté tlieskalo do rytmu, spievalo, baby jačali chlapi ručali-proste zveriny. Zamatová gitara nie a nie prestať dopĺňať tibetský roh, ktorý sa len hral na basu a šelest samotnej prírody, dosť amatérsky snažiaci sa vyzerať ako bicie. A keď už tomu bol koniec, utiekli sme pred dažďom.A preto ak niekto povie, že je tu kríza kultúry, ja sa ho spýtam:A bol si včera v Horárni? Ono kultúru si na Markíze nenaladíš. Kultúra nie je 500-krát obohratý Rigolleto a tisíckrát vystavený Mednyanszky. Je to naopak ten pocit, ktorý zažívajú ľudia keď na niečom takom sú. A na to netreba zvyšovať príspevky HDP a mať nejkého ministra a čojaviemkoho. Tiež netreba, aby herecká obec vyjadrovala čo je správna kultúra a čo nie. Tá kultúra tu je a silná. Je až neuveriteľné ako taká malá krajina ako Slovensko porodila toľko muzikantov.Tejto kapelke sme sa skladali DO KLOBÚKA. Áno tak, koloval klobúk a každý dal čo mal. Keď začalo pršať, čašník a jeden z hostí doniesli stoličky a prikrývky, aby si ľudia mali kam sadnúť. Bolo to stretnutie priateľov... a najmä mladých.Tak dnes to viete...tak choďte.jakub
