Mária Mešencová sledovala svojím konaním elementárnu slušnosť. Niekto jej ponúkol peniaze s úmyslom ovplyvniť ju ako advokátku a ovplyvniť výpoveď jej klienta. Cieľom malo byť riešenie v prospech obvineného. Také malé mimosúdne vyrovnanie. Samozrejme, ilegálne.
Advokátka, vedomá si ilegálnosti tejto "ponuky", oslovila políciu, ktorá nakoniec dotyčného zatkla.
Advokátka sledovala jednoduchý občiansky princíp, ktorý nám káže oznámiť páchanie trestného činu. Toto bonzovanie je dôležité. Alternatívou riešenia sporov pred súdom či orgánom verejnej správy je súkromné riešenie sporov, "na vlastnú päsť". V istej miere sa uplatňuje, sú však oblasti, v ktorých by znamenalo anarchiu, bezvládie, nerešpektovanie idey práva.
Samozrejme, právo pozná rôzne špeciálne prípady, ktoré posudzuje mimo zabehaných právnych princípov (resp. podliehajú vyšším princípom). Tieto prípady sa potom vymykajú zo všeobecných definícií.
Jedným z takýchto prípadov je práve špecifická situácia, v ktorej sa ocitá advokát a jeho klient, tzv. solicitor-client privilege (z anglo-americkej právnej tradície, keď je oddelený právnik-poradca (solicitor) od právnika-zástupcu pred súdom (barrister)).
Už z názvu je zjavné, že ide o privilégium, teda akési zvýhodnenie pred ostatnými. Prečo sú teda právnici zase raz zvýhodnení? Nuž preto, že právna veda a právna prax doposiaľ verí, že prínosy tohto inštitútu sú vyššie ako jeho náklady.
Za prínos sa považuje predovšetkým dôvera klientov k advokátom. Veď kto by chcel byť pred súdom zastupovaný človekom, ktorý by pri prvej príležitosti vytáral všetky jeho "neresti"? Ja teda nie. Naša spoločnosť navyše verí, že každý má právo na obhajobu, preto dokonca financujeme advokátov aj ľuďom, ktorí si ich nemôžu dovoliť. Keď vravím "právo na obhajobu", myslím tým nielen vyjadrenie vlastného názoru na prebiehajúci spor, ale tiež právo na kontrolu správnosti súdneho či správneho konania, aby nedochádzalo k nejakej samovláde orgánov aplikácie práva (súdy a orgány verejnej správy), ba naopak, aby boli rešpektované zákony, ako výsledok politickej činnosti zástupcov občanov - politikov.
A keďže rastie počet situácií, pri ktorých sú ľudia schopní sa sporiť, rastie aj počet zákonov, a právny systém sa tak stáva príliš rozsiahlym, aby ho poznal každý človek v jeho celistvosti. To by mal zvládnuť advokát, a dozerať, aby nedošlo k jeho porušeniu k ujme jeho klienta.
A späť k nášmu prípadu. Porušila advokátka Mešencová ducha zákona? Je jej konanie v rozpore s ideou, ktorú reprezentuje vzťah právnik-klient? Nie.
Z jednoduchého dôvodu. Advokátka Mešencová totiž nebola agentkou, ale práve naopak, agentka Mešencová bola náhodou advokátkou. Agentkou bola vo vzťahu k okolnému svetu, konkrétne k Pavlovi P. Advokátkou bola vo vzťahu k svojmu klientovi.
Privilégium právnik-klient sa nesmie vzťahovať na advokátov ako na osoby, ale len na činnosť advokácie, práve na ten jedinečný vzťah, inak to totiž nie je privilégium, ale naopak obmedzenie.
Čo keby potrebovala Mária Mešencová vybaviť niečo na úrade, a nešlo by to, lebo úradník by od nej žiadal úplatok? Čo keby ju vydierala polícia a žiadala od nej úplatok? Čo keby...? Ešte stále môže na dotyčného podať trestné oznámenie, to je však takmer úplne neúčinné práve pre nedostatok dôkazov, čo inštitút agenta dokáže celkom efektívne riešiť.
Máriu Mešencovú by sme však obrali o možnosť odhaliť korupciu len preto, že je advokátkou, a to v žiadnom prípade nemá nič spoločné s privilégiom, ktoré je povinná dodržiavať vo vzťahu k svojim klientom. Klienti sa teda nemusia ničoho báť, môžu svojim advokátom dôverovať. Báť by sa naopak mali ľudia s úmyslom podplácať.
Rozhodnutím NS SR teda zbavujeme istú, a celkom vplyvnú a dôležitú, skupinu ľudí práva odhaľovať zločin. Inak povedané, opäť prevládli súkromné záujmy nad právnymi princípmi.
P. S. Je zaujímavé, že práve SAK (Slovenská advokátska komora) drží stranu tomuto obmedzeniu. Špekulovať o tom, prečo to tak je...to by len boli články :D.
P.P.S. Navyše, aj vzťah právnik-klient môže byť v mnohých úpravách zbavený dôvernosti, najmä ak právnik obdrží informáciu o pripravovanom trestnom čine.
