V prvom rade, môj článok sa netýka výhradne pána premiéra Fica a jeho vyjadrení. Rovnako neuvážené mi pripadajú vyjadrenia v podobnom duchu a na základe podobných zásad, ktoré pustili do éteru viacerí ústavní činitelia počas vlád Mikuláša Dzurindu (nehovoriac o tých predošlých, z ktorých jedna na tom vytvorila tento štát).
Kedy sa o problém zaujímame a kedy nie
O problém sa človek zvyčajne zaujíma, keď sa ho priamo či nepriamo dotýka. Rodičov zaujímajú príplatky na dieťa, dôchodcov dôchodky, gayov registrované partnerstvá a členov Greenpeace príroda. Podmienky na to, aby sa nás niečo "týkalo" máme každý rôzne a rôzne rozsiahle. Niekoho sa týka len okolie piatich metrov v časovom rozmedzí piatich sekúnd, iný nespí kvôlí suchu v Afrike. Avšak ak sa nás niečo netýka, jednoducho sa o to nezaujímame.
Namieste je teda otázka, či sa nás ten odmocninový , či takmer akýkoľvek iný problém EÚ, týka.
Eúropska Únia? Nepoznám, spýtajte sa o poschodie vyššie (a neotravujte ma)!
Európska Únia, akokoľvek sa na ňu pozeráme, už dnes nie je spoločenstvom suverénnych štátov tak, ako sme ich voľakedy chápali. Ani de iure ani de facto. Kto neverí, nech si pozrie judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. A kto neverí jej, nech si pozrie čl. 7 ods. 2. Ústavy SR. A kto si myslí, že je to len na papieri, nech si prečíta nejaké schopné finančnícke či hospodárske noviny (ale myslím, že postačí aj matný prehľad v tých mienkotvorných denníkoch bežne prístupných bežnému Slovákovi).
Eúropska Únia sa už hrá na vlastnom piesočku s vlastnými hračkami a s vlastnými kamarátmi. Môže úsmevy a zamračenia prijímať, aj ich rozdávať. Európska Únia NIE JE nejaká vzdialená zahraničná inštitúcia ako sú vnímané OSN, OECD alebo WTO (aj keď ich "vzdialenosť" by sme tiež mohli rozoberať). Európska Únia nie je Yeti. Vidíme ju a cítime ju (áno, aj my na Slovensku). Tvrdiť opak je pštrosia politika.
Činnosť Európskej Únie má dopad na obchod, ľudské práva, trestné právo, štátnu správu. Jednoducho povedané, kdekoľvek sú pravidlá a štát, je aj Európska Únia.
Riešenia sporov, ktoré sú napríklad v otázke hlasovania (aj keď Poliaci zdá sa stiahli chvost) preto v blízkej budúcnosti veľmi výrazne ovplyvnia život na Slovensku tak, ako mnohým ľuďom ovplyvňujú život regulácie či eurofondy (aj keď o ich pôvode mnohí nevedia a to je vlastne ten problém). To, čo je pod strieškou tej spomenutej odmocniny, je rovnako dôležité ako to, či je Slovensko pod strieškou EÚ.
Problém, ktorý nastolili Poliaci preto neznie, či sa bude vo vzorci na výpočet váhy jednotlivých hlasov používať taká alebo onaká odmocnina. Problém znie, akú váhu budú mať hlasy jednotlivých krajín, a teda akú váhu bude mať hlas Slovenska, a teda akú váhu bude mať hlas slovenských voličov, a teda akú váhu bude mať VÁŠ hlas. Ja viem, proces dlhý a po ceste hlas Slováka vpláva ako kvapka do veľkého mora hlasov ostatných národov. Predsa však máme na výber, aká bude tá kvapka veľká (a tiež s akými kvapkami sa spojí). Je Vám to skutočne jedno?
Spidermanova formula
"Moc so sebou prináša veľkú zodpovednosť!" Prezident, parlament, vláda, poslanci (sudcovia, prokurátori, advokáti, podnikatelia...). Tí všetci prichádzajú do kontaktu s právom Európskej Únie a tí všetci majú svoj diel zodpovednosti za to, ako sa k rôznym problémom postavíme. Avšak kto má väčšiu zodpovednosť, okrem nás samých, ako politici?
Politici sú slušne platení služobníci ľudu, občanov, volonté générale. Majú prístup k informáciam, a to, čo som v tomto článku napísal, musí každý z nich vedieť. Garantujem Vám, že to aj vedia. Stačí sa pozrieť na tie prípady, keď ide o niečo priamo im, alebo na nich zatlačí niekto druhý (farmári, emitenti škodlivín, ktokoľvek).
Otázkou teda zostáva, prečo občanov týmito otázkami neobťažujú. Pri dnešnom kvante informácií normálny človek len ťažko vypichne jednu či dve podstatné. Politici vedia čo je podstatné, stretávajú sa s tým denno-denne. Často sú to oni, kto vyberá témy, o ktorých sa potom hovorí na firemných chodbách.
Ako je možné, že priemerný človek vie o Hedvige Malinovej omnoho viac, ako o chúďatku odmocnine v hlasovaní o budúcnosti vlastnej krajiny, odpočúvaní súkromných telefonátov či o poslaneckej imunite (o ktorej sa síce veľa, ale povie málo)? Skutočne Vás to nezaujíma? Skutočne tieto otázky necháte rozhodnúť iných, aby ste sa mohli venovať analýze celebritných vzťahov? V niečom má premiér Fico, a aj všetci ostatní, predsa len pravdu. V konečnom dôsledku ste to totiž LEN Vy sami, kto môže o niečo prejaviť záujem. A verte, že keď ho prejavíte Vy, prejavia ho aj politici. Ak ho neprejavíte, nečudujte sa prosím, že Vás politici takými drobnosťami nebudú zaťažovať. Oni svoje predstavy majú a posledné čo potrebujú je vyše päť miliónov kibicov.
jakub
P. S. Ďakujem Mišovi Lehutovi za cenné komentáre vedeckého charakteru:)! Už sa teším, kedy si zamentorujem ja :D:D:D.
P. P. S. Keby niekto prejavil záujem, skúsim vysvetliť tú polemiku o odmocnine - príklad musí byť:)!
