Dnes som si náhodou prečítal jeden "bulvár" a okrem tejto tragickej udalosti sa venovali aj nejakému napadnutiu nožom, a tiež nejakému vrahovi, ktorý po tom čo zavraždil mladé dievča, ho rozštvrtil na kúsky a rozhádzal jednotlivé časti tela po lúke. Nedávno bodli muža do chrbta a ten si sám zavolal pomoc, lebo stihol útočníkovi utiecť. Brat tej dievčiny vraví, že ak vraha uvidí, zabije ho. Čudujete sa mu? Slovo vražda ostalo slovom, floskulou. Kto nevidel zábery z Auschwitzu a Birkenau natočené americkými vojakmi, kto nevidel ako Daniel v bolestiach a plači krvácal, kto nevidel ako človek sekerou porcuje svaly mladého dievčaťa, ten to nemôže pochopiť. Vražda je našim denným chlebom, jeme ju na raňajky, zapíjame ňou chlieb s lekvárom a na večeru ju dusíme s mrkvou. Vraždou sa prikrývame, je okolo nás. Zvykli sme si. Na námestí sa citovalo, rečnilo a rečnícky pýtalo. Počúval som pozorne. Mladá dievčina z hnutia Antifa sa pýtala či musel zomrieť Daniel, aby si ľudia všimli neonacistov. Človek, lekár, z AI vravel, že najväčším náboženstvom je nenásilie. Citoval tak Buddhu. Peter Konček nás nútil kričať, že sa máme radi. Keby som mal dosť odvahy, skúsil by som sa predrať a niečo povedať. Na blogu sa nemusím predierať a niečo sa spýtam, niečo zacitujem a niečo poviem. Otázka? Odkedy nás zaujímajú vraždy? Odkedy je vražda pre peniaze či vražda zo žiarlivosti menej absurdná ako vražda kvôli vlasom? Akoby sme sa zhromaždili iba preto, že zomrel človek kvôli vlasom. Kde bolo zhromaždenie keď zomrel Braňo Slamka? Pani Balážová? A čo to malé dievča, ktoré zabil o pár rokov starší človek kameňom, údermi do hlavy? Na ktorom námestí sa konal protest? Protestujeme proti násiliu? Mladý muž z Antifa nám tvrdil, že zbil skína a že ten skín, Jakub Izner, má dom dosť nízko, aby mu tam hodili Molotov cocktail. Mikrofón mu zobrali až po chvíli. Aj Rosa Parksová čelila smrti, čelila lynčovaniu a predsa zostala sedieť. Mnoho ľudí pred ňou na to doplatilo, ale ona v ten konkrétny okamžik nie, a zmenila dejiny. Jedna žena. Vražda je absurdná vždy, rozumom ju neoddôvodnite. Rozumom proti nej nejde bojovať. Nemá na ňu dosah. Článok ukončím citátom...autora dúfam poznáte. "Nezabiješ!"
