Averziu voči kresťanom vnímam dnes všade okolo seba, i keď sa nedá hovoriť o nejakej epidémii. Navyše ide o averziu skrytú, keď sa síce k cirkvi hlási mnoho ľudí, ale oveľa menej ku kresťanom skutočne patrí. Význam slova kresťan, aký nadobudlo pre mňa, sa snáď dozviete z tých konkrétnych mýtov, ktoré chcem nabúrať, ak už nie úplne vykoreniť:)-v rámci mojich skromných možností.
Tak hor sa teda do toho.
Mýtus č.1
Kresťania sú pokrytci. Toto tvrdenie počujem veľmi často. Ide najmä o to, že kresťania údajne žijú takým utilitaristickým životom v štýle: " Veď sa vyspovedám a všetko je fajn". Tento mýtus tiež zahŕňa tvrdenie, že čo majú čo rozprávať keď vodu kážu a víno pijú, anzi nedodržiavajú ani tých Desať. Tento mýtus je veľmi ľahko vyvrátiteľný lebo priamo v sebe obsahuje strašidelnú hlúposť. Je to často používaná metóda. K nejakému pojmu určím svoju vlastnú definíciu, ktorú potom vyvrátim. V tomto prípade je pojem kresťan, zaťažený definíciou "Ten, ktorý sa modlí, nosí krížik a chodí do kostola." Asi mnohých sklamem, keď poviem, že kresťanom je v skutočnosti človek, ktorý sa naozaj Bibliou riadi. Nehovorím, že je to nejaký dokonalý bezchybný jedinec, ale to, že kresťan už cestu viery nastúpil a ide po nej. Kresťan má morálnu silu a odoláva porušovaniu Zákonov, pretože je v súlade s nimi. Tento súlad nadobudol prirodzeným bádaním, aby mal svoju vieru čím podložiť a následne skúsenosťou, ku ktorej ho viera priviedla. "Kresťania", ktorí sú teda v tomto prípade pod vlnou kritiky jednoducho nie sú kresťanmi. A aby Vás niečo neplietlo, tak si viem celkom dobre predstaviť aj farára, ktorý nie je kresťanom. Ak teda chceme naozaj dospieť k pravde, nenechajme si zrak zahaliť účelovými definíciami, ktoré si na svoj obraz môžeme pretvoriť a následne ponapádať a vyvrátiť.
Mýtus č.2
Kresťanstvo a viera nie sú vedecky overené resp. nie sú vedecké.
Toto sa šíri najmä vo vedeckých kruhoch, ale v zjemnenej podobe to preniká aj do širšej spoločnosti v tvrdení: "nechápu jak múže někdo věřit, šak ho nikdy nikdo neviděl, nejsú dúkazy." Zvyšok asi poznáte:). Tento mýtus má rovnako len veľmi slabú podporu, pretože ak som niečo nevidel JA, neznamená to, že to nevidel nikto. A ak niečo tvrdí mnoho ľudí, je tu istá šanca, že na tom niečo bude. Mňa napríklad veľmi prekvapila kniha od Lee Strobela-Kauza Kristus, ktorá pristupuje k evanjeliám až prekvapujúco vedecky. Dôkazom, že Boh existuje a v akej forme, môže byť jedine priama skúsenosť, preto samozrejme matematická rovnica na tieto námietky neodpovie.
Silnou stránkou logiky však je to, že dôkazom možno k riešeniu dospieť, ak mám nejaké tvrdenie ohľadom pravdivostnej hodnoty. Teda ak kresťanstvo tvrdí, že "kto klope, bude mu otvorené", dá sa vedecky skúšat či na klopanie naozaj zareaguje niekto, kto dvere otvorí. Vedci sú dnes schopní vyžobrať miliardy dolárov na overenie niekedy dosť divokých hypotéz, ale zaklopať... . Veď predsa stačí len skúsiť a keď to nevyjde, pokračujme v matematike. To je podľa mňa maximálne vedecký prístup. Možno teda raz napíšem aj niečo o mýtoch vedy:).
Ohľadom tohoto mýtu ma navyše veľmi inšpiroval tento citát: "Pochybujem, že mi niekedy geometrické obrazce povedia niečo viac o pôžitku z čaju. Dúfam však, že mi pôžitok z čaju povie niečo o geometrický obrazcoch."
Bohužiaľ som zabudol kto je autorom (prípadné drobné nepresnosti preto ospravedlňte), i keď mám silný pocit, že je to A.S. Exupery. Tak či onak ak si niekto myslí, že kresťanstvo nemá nejaké racionálne základy, nech on ako vedec uváži jednu vec. Má hypotéza, že vesmír bol stvorený Kreátorom aspoň takú cenu, aby som sa nad tým zamyslel? Ja myslím, že má rozhodne dostatočný význam na seriózny vedecký prístup. A kto to uzná možno zistí, že mnoho serióznych vedeckých výskumov už urobených bolo, či v oblasti histórie, archeológie alebo filozofie.
Mýtus č.3
Kresťania sú ovce a potrebujú pastiera, ktorý im povie čo majú robiť.
Tento mýtus vychádza opäť z rovnakej projekcie, akú uplatňujeme na predošlé dva. Uvážme jednu vec. Ak má byť niekto schopný prijímať najvyššie pravdy, kto je vhodnejší kandidát? Niekto ľahko ovplyvniteľný, nejaká ovca alebo človek, ktorý svoju vieru naozaj má na čom postaviť a ak už raz začne tak bude aj pokračovať? Podľa mňa viera v Boha je veľmi zásadná vec a ľudia, ktorí ju majú si ju proste neudržia ak sú ovce, ktoré idú tam kde je viac trávi na pasenie sa. Ono sa síce hovorí, že blahoslavení chudobní duchom, ale toto si nevysvetľujem tak, že čím má človek menšiu individualitu, tým viac verí. Teda on možno verí, ale sám nevie čomu. My sme na Zemi, aby sme jej vtláčali pečať ducha a prečo nie aj vlastného, veď sme takí rozdielni. Zároveň, ale nezabúdajme na To čo nás spája. Možno môj príklad teraz vyznie banálne, ale kto z Vás videl ten film kde Madonna hrá nejakú milionárku na jachte, výdatne otravujúcu námorníka-réžia Guy Ritchie? Človek by si povedal, že mala slobodu keď bola milionárkou , ktorá si mohla robiť čo chcela a s kým chcela. Oni dvaja však stroskotajú a ten námornik k nej pristupuje dosť autoritatívne, niekedy skoro až brutálne. V tom momente môžeme slepo vidieť len tú opresiu. Kto však film videl do konca vie, že ten pobyt na ostrove s "utláčateľom" v nej opäť vzbudil správne hodnoty, ktoré potom mohla práve svojou individualitou rozvýjať. Správať sa tak, aby sa mohli realizovať aj ostatní predsa nie je nesloboda. Práve naopak, len takýto súlad umožňuje aj reálnu aplikáciu voľby. Keby Boh chcel bábky, prečo by nám dal rozum? Aký by to bol otec, ktorého by tešilo, že jeho deti nie sú schopné vlastného rozhodovania? A ak je otrokárom odkiaľ sa berie naša slobodná vôľa?
V mojom ponímaní teda kresťan musí byť naopak veľkou individualitou, aby Boha prijal. Musí byť tiež individualitov, aby Ho cítil všade, aby Ho aplikoval kde sa len dá. Ono to totiž nie je len tak, že hráme metal:). Inak povedané ovce sú ovce a kresťania sú kresťania. Schválne si to niekedy skúste. Nastúpte cestu a sami zbadáte, že to čo sa Vám bude otvárať, potrebuje rovnakú mieru Vašej vlastnej snahy ako k Vám bude pristupovať samo. Pomôž si sám človeče aj Boh ti pomôže.
Mýtus č.4
Kresťania sú takí a takí, Ježiš bol taký i onaký
Tomuto sa už venoval Jozef Červeň. Ľudia často cítia, že niekde "medzi nebom a Zemou" niečo je. Nie sú si však istý a teda radšej ani žiadny výskum nezačínajú :). Veď to môžu byť mimozemšťania z Plejád alebo bradatý pán, niečo ako Morgan Freeman, alebo je len Satan atď. Nuž a keďže sami nebádajú ďalej, musia si svoju predstavu o tom niečom dotvoriť. Z Ježiša sa tak stáva filozof, z Boha príroda a z kresťanov sa stávajú tí čo sa vyspovedajú a riadne pomodlia. Možno niekoho prekvapím, ale rituály majú silu len vtedy ak sú reálne podložené. Ak chcem niekomu žehnať, musím mať jednoducho takú schopnosť, podloženú morálnou autoritou, poznaním a osobným prístupom. Talmid chacham, cadik a chasid. To sú tri úrovne poznania ako ich poznajú Židia. Venovať sa im teraz nebudem, ale je treba sa z nich v niečom poučiť. K tomu aby sme pravdu žili, nestačí poznať ju. Inak by sa každý nahlásil do seminára a spása by sa predávala za 80 000 ročne zo štátneho rozpočtu. Keď už pravdu poznáme, musíme ju žiť. Cadik, spravodlivý, ten, ktorý sa zákonmi naozaj riadi, ide po ceste poznania. Nuž ak chceme ísť po ceste poznania, prečo sa do toho nevložiť celý? Dodržiavanie zákonov je veľký úspech, ale viacero filozofii a náboženstiev, kresťanstvo nevynímajúc, priznáva vysokú úlohu tiež tým čo vieru šíria. Interpretujú a dávajú práve to svoje ja, to pozemské, čo sa vecí môže dotýkať, tú hmotu, ktorá nás spája, spolu s rozumom a srdcom do duchovného rastu iných. A tak rastú aj oni, nijak inak. Preto Ježiš umýval nohy svojim učeníkom. Chasid.
Ak chceme týmto prejsť, musíme klopať. Píše sa klopať, nie vyvaliť bránu alebo čakať pred ňou. Ježiš Kristus nám ukázal cestu-ba čo viac, on za nás aj dokonca zomrel. Ja sa priznám, že tomuto zložitému problému, teda Kristovej obete, celkom nerozumiem. Dedičný hriech? Ja? A prečo musí Boh takto oficiálne zísť a nechať sa ukrižovať? No možno to raz pochopím. Každopádne však viem, že to čo hovoril tak aj myslel. I keď niekedy metaforicky. Ak teda chceme prijať Krista alebo aspoň pochopiť kresťanov, musíme predovšetkým načúvať. Ak si chceme ráno naliať do hrnčeka čaj, nemôžeme v ňom den predtým nechať mlieko. Hrnček bude plný a to čo sa do neho dostane bude zmesou mätúcich poloprávd. Ak kresťanov nechceme spoznať-máme na to slobodnú vôľu-nemáme právo si o nich robiť názor, keďže ich nepoznáme.
Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa, darmo ma však ucitevajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božim).
Mýtus č.5
Kresťania sú spiatočnícki, "vysušení" a príliš vážni.
Ja teda poznám pár kresťanov, a ani jeden takýto nie je. Ľudia, ktorí pod túto informáciu spadajú sú takí preto, že ich viera nenmá základy. Ak počujeme o prípade, že nejaký človek porušil celibát alebo o kňazoch, ktorí si zriadili priame e-connection na porno či už detské alebo gay, tak treba v prvom rade vedieť z čoho vychádza ich túžba. Oni sami to nevedia a preto odstraňujú následok namiesto príčiny. Celibát je niečo čo musí z človeka vychádzať, jeho pohlavný pud je totiž príliš silný na púhe fyzické ovládnutie. Ak budeme "bojovať" zbraňami chtíča alebo nenávisti či bojovať proti nim na fyzickej rovine, tak nám na ne odpoveď dajú snáď len farmaceuti, ktorí nás budú zasobovať rohypnolom či chirurgovia, ktorí nám vykonajú vazektómiu. Celý článok je vlastne o kresťanoch, ale ja ako človek venujúci sa židovskej mystike a buddhizmu si často beriem na pomoc ich zdroje. Jeden veľmi stručný príbeh hovorí o tomto veľmi presne. Mladý učen v chráme sa pýta svojho majstra:"Majstre, ako sa zbavujete svojich základných potrieb ako spánku či jedla?" Majster odpovedá:" Tak, že spím a jem."
Žiadny chyták, prostá pravda. Ak takéto potreby mám, asi sú nevyhnutné a ja ešte nie som na úrovni, kde duch takéto "barličky" nepotrebuje.
Preto ľudia, ktorí nerozumejú povahe svojich túžob a umelo ich tlmia, ľudia, ktorí sa nevedia prispôsobiť okolitému svetu-myslím v zmysle porozumieť mu, nie oddať sa mu, to by bol presne opak, vyzerajú tak ako si presne človek predstaví 60 ročnú mníšku. Na jej tvári proste musí byť vidieť, že si zábavu, ktorú chcela, neužila a práve preto je zatrpknutá a jej hnev sa rozšíri závisťou na okolie, keď ono nekoná ako "musela" ona. Berte tento príklad čisto ilustračne, prosím:).
Kresťan, presne naopak, si týmto už prešiel a nepotrebuje sa k tomu vracať. Nie je odolný, lebo nemá byť voči čomu. Ako stúpa schodíkmi poznania a praxe, čoraz viac pozná svet a samého seba, cez Boha a preto v jeho očiach nevidíte zlosť, ale jas, ktorý je odraz Božieho jasu. Stačí len pozrieť sa na Slnko a všetci okolo budú vidieť vo vašich očiach svetlo, a tu je to rovnaké. Ak kresťania veria, že Boh zasahuje do diania na Zemi, ako by on mohol byť spiatočnícky? Ako by reagoval na nové výzvy, ktoré svet prináša? Ako ich chce poznať, keď je čas jeho najväčším nepriateľom? Čo by to bol za zmysel života, keby sa z nás jeho poznaním stali chodiace mŕtvoly neschopné usmiať sa? Boh nás chce vidieť smiať sa, pretože vtedy je aj On rád. Aby som však neodbočil od Pravdy, je treba pripomenúť, že smiech a humor je rovnako len odrazom úrovne, na ktorej sa nachádzame.
Čo posunulo cirkev ako oficiálnu zastupiteľskú organizáciu :) o hodný kus späť alebo kde robia ľudia chybu
Doteraz som stále hovoril o chybách, ktoré robia nekresťania v konfrontácii s kresťanmi. Aby to však bolo zaujímavejšie tak skúsim uviesť aj postoj, ktorý spôsobil hlboký úpadok cirkvi a všeobecnej verejnej mienky, ktorá o Pravde panovala.
Myslím, že najväčšou chybou ľudí, pri poznávaní Pravdy, ktorá sa kedy v súvislosti s kresťanstvom prihodila, je postoj. Postoj, ktorý nám vraví, že Božiu vôľu budeme uskutočnovať správne aj tak, keď budeme trestať tých, ktorí ju nenasledujú. Postoj, že my, ľudia na Zemi, sme tí, ktorí majú súdiť a ktorí majú napraviť nevercov tým, že ich "obrátia". Dúfam, že každému je jasné, že po ceste sa dá ísť jedine dobrovoľne. Je prirodzené, že človek, ktorý je po ceste vlečený za vozom sa snaží z otroctva dostať a z cesty zísť. Ohľadom cirkvi sa to prejavuje napríklad v inkvizícii alebo rôznych politických prejavoch cirkvi. Pamätajme na to, že ani Ježiš nekázal tým čo ho nechceli počúvať. A prečo? Nuž najmä preto, že by im nijak nepomohol. Človek, ktorý nechce počúvať nerozmýšľa nad tým čo poviete Vy, ale nad tým čo Vám odpovie on. Sám si utvrdí svoju "pravdu". Navyše pri intenzívnom nápore je schopný ublížiť aj Vám. Pozrite ako dopadol Ježiš Kristus a to kázal len tým čo počúvali.
Rovnakú nápravu sa dnes snažia zaviesť moslimovia a sami vidíme aké ovocie ich snaha prináša. Akurát tak vyššie rozpočty pre ministerstvá vojny či obrany.
Záver:
Snažil som sa zastať kresťanov. Nie "pravých" kresťanov. Kresťania sú proste kresťania a hotovo. Často som pritom používal ako východiskový predpoklad to, že nejaký Boh naozaj existuje a že Ježiš naozaj žil. Nebolo to, ale preto, že by som chcel niekoho z Vás na vieru obracať, ale najmä preto, že človek sa najlepšie spozná cez to čomu verí, cez to aké hodnoty vyznáva.
Na druhej strane si však viem predstaviť, že ak niekomu viac rozumieme a rozumieme motivácii jeho konania, stáva sa nám bližší aj samotný cieľ jeho činov. Sám som to pozoroval na sebe počas písania článku. Ak uznáme, že kresťania nie sú hlupáci veriaci fatamorgáne, ale racionálne rozmýšľajúci a konajúci ľudia, možno si raz povieme, že ich učenie by mohlo niečo dať aj nám.
Položme si teda otázku. Čo kresťan vlastne svojim chovaním stratí? Aby som pravdu povedal, tak zvyčane všetko to, čo spôsobuje nejaké konflikty. A ak by aj celé kresťanstvo bolo chybné, nebolo by zbytočné.
Nebolo by pekné žiť vo svete kde sa dodržiava Desatoro a kde sú ľudia k sebe úctiví, akákoľvek by už tá pravda bola?
jakub
