Dnes je už zrejme, že pri tomto predaji došlo k zlyhaniu. Ak hovorime o zlyhaní, tak o zlyhaní zodpovedného ministerstva a jeho riadiacich uradnikov, ktoré sa na predaj emisií dobre nepripravilo, a preto predávalo ako predávalo Otázkou teda je, prečo došlo k predaju, ktorý je označovaný ako netransparentý, respektíve hlboko podhodnotený?
Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ hovoríme o emisiách, tak hovoríme o novom segmente trhu, v ktorom podľa môjho názoru nemáme dostatok odborníkov. Ministerstvo predávalo emisie, pričom s takýmto predajom neboli predchádzajúce skúsenosti. Slovenská Republika predávala spomedzi krajín v strednej Európe ako prvá, pričom si najali poradcu, resp. sprostredkovateľa, ktorý mal obchod zabezpečiť. Pomoc sprostredkovateľa pritom úplne bežne využívala aj predchádzajúca vláda, keď pri privatizácií využívala služby Credit Suisse First Boston, pokiaľ išlo o privatizáciu SPP a pod.
Uplinulý týždeň vyplával na povrch rozhovor s bývalým projektovým manažérom Interblue, pánom Bilasom. Z tohto rozhovoru, vyplýva niekoľko zaujímavých informácii. Z Bilasových tvrdení vyplýva, že predaj vôbec nebol taký nevýhodný ako opakovane dookola tvrdia investigatívci z naších mienkotvorných dennikov. Susedné Česko, s ktorým nás stále porovnavajú, uzavrelo rovnako nevýhodnú zmluvu, so zálohovou platbou, z ktorej dnes vyplýva, že ich cena je v konečnom dôsledku 5,75 eura za tonu, čo je cena úplne iná ako uvádzaných 10eur, ktoré uvádzaju noviny a je to naopak cena dosť blizko našej cene. Veľmi podobne je na tom aj náš južný sused-Maďarsko, ktoré bude musieť 900 mil. eur z predaja vrátiť a tiež nebude na sume, o ktorej sa hovorilo.
Čiže nie sme z ďaleka jedinou krajinou, v ktorej predaj emisií, neprebehol bez problémov. Tak ako to býva zvykom, a v prípade ak dôjde k pochybeniam, je nutné vyvodenie zodpovednosti. Pri tejto kauze, ide jednak o zodpovednosť politickú, ako aj zodpovednosť trestnoprávnu, v prípade ak vyšetrovacie orgány zistia že pri predaji došlo k predaju za nezákonnych podmienok. Na margo politickej zodpovednosti, boli odvolaní traja ministry životného prostredia a následne bol odobratý celý rezort koaličnej SNS, ktorá riadenie zjavne nezvládla. Ťažko povedať čo viac mohol premier z politického hľadiska v tomto smere urobiť, keďže nedisponuje vačšími kompetenciami vyplyvajúcimi z Ústavy, či zo zákona. V trestnoprávne rovine, začali konať tak naše vyšetrovacie orgány, ako aj Švajčiari, s plnou podporou vlády. Snaha o čo najväčšie zviditeľnenie tejto kauzy, neustále obvinovanie zo zlodejstva, tlak na Fica, aby konal, aj keď už ako predseda vlády z politického hľadiska nemá ako, kriminalizácia celej koalície, je tak zjavnym “teplým vzduchom” do plachiet našej bezzubej, ideovo prázdnej opozíce, ktorému sa môže tešiť zo strany médií.
