Sledujem niekoľko dní rôzne diskusie. Mám z nich lepší pocit ako z diskusií na “zozname”. Ale aj tak sa čudujem ako niektorí reagujú. Vo viacerých príspevkoch cítim nenávisť, pohŕdanie, snahu zosmiešniť či pokoriť. Chýba v nich ľudský prístup, empatia, či čo.
Čo sa za tým skrýva? Čoho je to prejav? Komplexu menejcennosti? Zápecníctva? ... Neurobil by som lepšie keby som na blog písal len recepty. Výčitka typu “je by som tam nedávala vajcia...” je predsa príjemnejšia ako keď niekto urážať nie len toho druhého, ale aj jeho rodičov. Kde je vlastne kultúra prejavu? Úcta k názoru druhého? Tolerancia? Snaha toho druhého pochopiť? Vžiť sa do jeho situácie? Obliecť si jeho “kožu”?
Sú však aj mnohé diskusné príspevky, ktoré mi spôsobia zimomriavky v tom dobrom slova zmysle. Robí mi radosť, že píšu aj takýto ľudia. Ľudia, ktorých život vyformoval, uhnietol, pretavil. Poľudštil utrpením.
Týmto patrí vďaka aj preto, že nemlčia. Že sa zapájajú.
