K napísaniu tochto blogu ma priviedol Jozef Marček - ktorý píše blogy z pohľadu onkopacienta. V jednom blogu uviedol zaujimavý údaj, že podľa štatistík u 1 z 3 Európanov počas života diagnostikujú rakovinu. Na internete som tento údaj našiel aj na iných webstránkach, napr. i u britskej BBC - takže istá vierohodnosť na ňom bude. Ak si tento údaj preložíme do absolútnych čísel pre Slovenskú republiku tak to znamená, že niekde okolo 1,8 milióna Slovákov buď už vedome trpí alebo za svojho života bude trpieť týmto ochorením.
Jozef Marček opisuje vo svojich blogoch hlavne liečbu a utrpenie psychologické aj fyzické, ktorými postupuje liečený človek a ako sa zmení jeho život. Vysoká karma jeho blogov svedčí, že ľudí táto téma zaujíma a že sa pravdepodobne už v nejakej forme s týmto ochorením stretlo, či už u seba alebo u nejakej blízskej osoby. Ja som nedávno bol na pohrebe bratranca, ktorý tejto chorobe podľahol vo veku 38 rokov. A o prípadoch rakoviny u mladých ľudí počúvame a asi aj budeme počuť stále viac.
Vráťme sa k číslu 1,8 milióna ľudí v našej krajine a faktu, že títo ľudia majú važný problém. Je to 1,8 milióna smutných ľudských osudov, ale aj z druhej strany 1,8 milióna potenciálnych zákazníkov pre lekárov, farmaceutov a celého ansamblu organizácii, ktoré sa snažia túto chorobu liečiť, hľadať liek alebo aspoň dávať ľuďom nádej. Niektorí z nich dokonca na tom veľmi dobre zarábajú. Liečba rakoviny je veľmi nákladna záležitosť. Rôzne charitatívne organizácie uvádzajú, že onkologický chirurgický zákrok stojí 3.000 - 5.000 eúr. Ja som nedávno zaplatil za zákrok odstránenia nádoru štítnej žľazy u blízskej osoby 12.000 eúr a to nie sú všetky náklady spojené s liečbou.
Keď si to opäť extrapolujeme do reálnych čísel, ak povedzme liečba každého z týchto pacientov bude stáť minimálne 2.000 eúr, zistíme, že slovenskí onkologickí pacienti potrebujú temer 4 miliardy eúr a to je scénar finacovania minimum. Každou ďalšiou tisíckou na pacienta sa toto číslo zväčšuje v miliardách. Nečudo, že systém zdravotného poistenia to nemusí zvládnuť, keď toto je len časť ochorení, ktoré by malo zdravotné poistenie finacovať. Keď sa nad tým začneme zamýšľať, môžeme zistiť, že sa pohybujeme v makroekonomicky relevantných číslach a môžeme preto hovoriť, požičam si označenie z anglojazyčnej literatúry, o rakovinovom priemysle (cancer industry), ktorý musíme finacovať. Nebolo by zlé, ak by zdravotné poisťovne zverejňovali presné ročné výdavky, ktoré idú na financovanie tohto ochorenia na Slovensku a rozpísať aj presne komu (aspoň rozdeliť na položky ako onkologické kliniky, lekárska starostlivosť a terapie, lieky, výskum a pod.).
Pri rakovine sa hovorí veľa o liečbe. Ale čo sú chemoterapia alebo chirurgické odstránenie orgánu postihnutého nádorom? Sú to len metódy na odstráňovanie dôsledkov niečoho, nie príčin ochorenia. Na rozdiel od napríklad vírusových ochorení, kde sa podávajú antibiotiká, ktoré zjavne ničia vírusy, u rakoviny priama liečba neexistuje, len je možné zahladzovať stopy problému a často veľmi nebezpečnými metódami, ktoré môžu mať u pacientov i veľmi vážne vedľajšie účinky.
Z istého uhlu pohľadu je to tak, že vlastne rakovina sama o sebe nie je problém, je to len prejav (symptóm) problému, ktorý je niekde celkom inde. Nie je to zvláštne, že pri takom veľkom podiele ochorenia v populácii a jeho závažnosti pre ľudský organizmus nie je vedená žiadna systematická spoločenská diskusia o jeho príčinách a možnej prevencii a ani neexistuje žiadna zmienka o tejto veci na politickej úrovni?
Musí naozaj byť tých obetí tak veľa? Neprivedie nás rakovina aj k finančnému kolapsu? V druhej časti tohto blogu (na budúce) sa pokusím hľadať reálne príčiny problému rakoviny.
