Hádanka sa vyriešila už pred križovatkou s Poštovou. Ešte nebolo vidieť za roh, ale masové skandovanie sa už nedalo prepočuť:
"Dosť bolo Goríl."
Pripojil som sa k davu, počúval Toma Nicholsona a spomínal. Pred dvoma desaťročiami som tu stál s trojročným synom na pleciach a bál som sa, či na nás nepošlú tanky.
Neposlali. Nemali prečo. Dnes vieme, že všetko bolo dohodnuté. Postavili nám do čela pripravené figúrky a my sme poslušne vytvárali koridory. Ako na spartakiáde.
Slušní komunisti (tých bola väčšina) sa pokorne odišli hanbiť niekam do kúta, ale karieristi bez chrbtovej kosti len prezliekli kabáty a zo dňa na deň sa z nich stali kresťania, kapitalisti, najsociálnejší demokrati či národniari.
Nič sa nezmenilo, len metódy manipulácie obyvateľstva. Predtým sme si mohli slobodne zvoliť komunistickú stranu, dnes si môžeme slobodne zvoliť modrých, zelených, čiernych alebo červených zlodejov.
Ale netešte, sa drahí Mikulášovia, Ivanovia, Róbertkovia či ako sa všetci voláte. My sme sa za tú dobu aj v niečom poučili. Už nám začína svitať, že
Inde na svete existuje aj skutočná demokracia, nie len kleptokratická partokracia.
Moc pochádza od občanov.
Iba občan má právo rozhodnúť, či a za akých podmienok svoju moc voľbami dočasne prepožičia nejakému politikovi.
Ústava ktorú nám zhora zvestovali nejakí politici vôbec nie je legitímna, lebo ju neschválili občania v referende.
Že vám v ničom nesmieme veriť (ani vami ovládaným médiám), pretože vašim jediným a spoločným cieľom je robiť si z nás otrokov.
Preto sme nikomu z vás politikov nedovolili vystúpiť na pódium, ani tomu nešťastnému popletenému Matovčovi, ktorý sa po námestí aj s Alojzom Hlinom potuľoval.
Už nie sme poslušní ovčania.
A Tom Nicholson už nie je sám!
