Nedávno prebehla v médiách informácia, že Minister vnútra chce zmeniť výberový proces na vysoké posty v polícií. Onedlho na to sa však spamätal a už nechce aby o jeho priamych podriadených rozhodovala nejaká komisia. V jednom smere má pravdu. Ani ja by som nechcel aby môj rezort viedol niekto, koho nepoznám a nemám v neho dôveru. Na druhej strane musím však podotknúť, že jeho ,,kreslo" je len nevyhnutná politická voľba.
Ak má však byť polícia nestranným orgánom, nemal by o jeho vedení rozhodovať jeden človek, navyše človek, ktorý nikdy prácu policajta v reále nevykonával. Som za to, aby výberový proces na vysoké funkcie v polícií, ale nielen na ne, prešiel poriadnou rekonštrukciou. A prečo? Nie je možné, aby sa do radov strážcov zákona dostávali ľudia, ktorých psychologický profil ani zďaleka nezodpovedá čo i len štandardom. Realita je taká, že pri výberovom procese uchádzač o miesto v Policajnom zbore musí, okrem iného, absolvovať aj psychologické vyšetrenie. Ak niekto takéto vyšetrenie absolvoval, povie Vám, že to nie je vôbec ľahká úloha. Nie raz som sa zamýšľal nad tým, čo ak by som neprešiel takým psychologickým vyšetrením. Budem prijatý alebo nie? Pravda je taká, že pri výberovom procese má psychológ a jeho posudok IBA odporúčací charakter. Som zhrozený. Ako je niečo takéto možné? Veď každý jeden policajt sa po vstupe do služieb štátu v Policajnom zbore stáva držiteľom zbrane a môže ju v zmysle zákona použiť. Ani si len nechcem predstaviť, že by sa ,,nedopatrením" niekto s neodporúčacím psychologickým posudkom dostal do Policajného zboru ako policajt. Podľa môjho názoru by mal byť psychologický posudok tým hlavným kritériom pri prijímacom procese, to by mala byť určite prvá zmena, čo by som urobil. V minulosti sa psychologické vyšetrenia robili policajtom pravidelne opakovane. Dnes? Zabudnite. Ale prečo sa to nerobí? Pre peniaze? Je ich nedostatok? Tu končí každá sranda, na nedostatok peňazí sa nedá odvolávať a hlavne nie, ak ide o nebezpečenstvo ohrozenia občanov.
Postúpme však ďalej...ja ako uchádzač úspešne absolvujem všetky skúšky a procesy, ktoré si výberový proces do Policajného zboru vyžaduje. Som šťastný a predpokladám, že onedlho dostanem list v ktorom ma prijmú do radov strážcov zákona. No pozor, výberový proces ešte nie je na konci. K prijatiu sa vyjadruje aj Odborový zväz polície. A tu môžete naraziť na odpor. Na odpor niekoho, kto Vás nikdy v živote nevidel, kto s Vami nikdy do kontaktu neprišiel, niekto, kto o Vás rozhoduje od stola. Donedávna sa táto rozhodovacia právomoc kumulovala iba v jednej nedotknuteľnej osobe, ktorá už chvalabohu nie je na danom mieste. Prečo? Na túto otázku Vám nechám voľné pole pôsobnosti. Iba by som Vás chcel upozorniť, že rozhodnutia osôb v tomto zväze sú záväzné bez ohľadu na všetko ostatné! A čo keby sa chcel nedajbože uchádzať zaujímať o to, prečo resp. kde neuspel? Nebojte sa, je to vyriešené....hneď na začiatku Vám zrazia hrebienok konštatovaním, že na takéto vysvetlenie uchádzač nárok nemá. Stručne by som to nazval známym slovným spojením ...rozhoduje sa o nás, bez nás...
A pri tejto téme výberových procesov mi nedá nespomenúť vyšetrovacie orgány Policajného zboru. Je ich žalostne málo, a preto ich aj spomeniem. Teraz sa nechcem dotknúť všetkých vyšetrovateľov, pretože Policajný zbor disponuje aj odborníkmi z ktorým v nemalom počte vzišli terajší prominentný advokáti, sudcovia a vysokoškolskí profesori. No je pre mňa nepredstaviteľné ak na Oddelenie vyšetrovania prijmú človeka z radov civilistov, síce s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ale napr. v odbore živočíšna výroba alebo sociálna práca. Navyše po prijatí absolvuje mesačný rýchlokurz z kriminalistiky, poriadkovej služby alebo z práva a šup s ním späť na oddelenie kde už veselo obviňuje podozrivých z rôznych trestných činov. Potom sa nemôžeme čudovať, že sa v médiách objavujú správy, že toho či onoho recidivistu prepustia z väzby pre procesné chyby. Takýto prijímací proces určite nie je v poriadku. Toto by sa jednoznačne malo zmeniť. Mal by sa hlavne zmeniť kariérny systém v polícií a s tým spojený aj proces povyšovania a odmeňovania. Ak sa to nezačne čím skôr, nápad trestnej činnosti sa nezastaví, ale počet vyšetrovateľov bude len klesať, pretože vyšetrovateľom prípady pribúdajú a ich profesionalita sa začne strácať v spleti prípadov, čo je živná pôda pre chyby. A to predsa nechceme.
Kto nás potom v skutočnosti chráni ak sa k polícií má možnosť dostať ktokoľvek ? A teraz ku všetkým dennodenným skutočnostiam vstupuje na ,,scénu" snaha o zmenu zákonov súvisiacich s terorizmom. Mám sa obávať?, Mám mať strach? Verím, že nie. Ale zmenu to v každom prípade potrebuje.
