Príčin je viacero. Naši hráči zápas nezvládli v hlavách a ani taktika na zápas sa trénerom nevydarila. Oproti predošlým zápasom, sme prestali hrať svoju hru po zemi, po krídlach, kombinačne, rýchlo a v pohybe. Boli sme ustráchaní. Namiesto toho sme nakopávali loptu na vysunutého a osamoteného Jakubka. Lopta lietal ponad zálohu, čo nemohlo viesť k úspechu. Už v úvode sme zaspali a Slovinci mohli hneď na začiatku vyhrávať 2:0, ale náš skvelý brankár zabránil pohrome. Trénerske duo, na rozdiel od predošlých zápasov, stanovilo jednoznačne chybnú taktiku a nevyšlo im ani striedanie. Napriek tomu, že deklarovali, že ideme vyhrať, v zápase to celý čas vyzeralo, že hráme na remízu a táto taktika s takým súperom mohla byť len málo úspešná zvlášť, ak súper chcel jednoznačne vyhrať a prispôsobil tomu aj taktiku a spôsob hry. Vo futbale sa hovorí, že najlepšia obrana je útok, čoho sme sa nedržali. To ako sa vyrovnať s podobnou situáciou nám ukázali Srbi, ktorí boli v rovnakej pozícii ako my. Od začiatku zápasu s Rumunskom však svojho súpera začali valcovať a Rumuni sa ani nestačili zorientovať a už prehrávali.
Úplne nepochopiteľné pre mňa bolo zaradenie Karhana v úvode druhého polčasu, čo bol signál, že chceme udržať remízu. Tento veterán, nech sa na mňa nehnevá, už do repre nepatrí. Po jeho striedaní som si v duchu pomyslel: „a teraz príde pohroma“ a o desať minút aj nastala. Slovinci strelili prvý gól, ktorý nás ešte viac deprimoval a nezmohli sme sa na vážnejší odpor. Zaradenie Jendriška a Nováka už bolo neskoro. Naša hra mala byť jednoznačne ladená ofenzívnejšie od začiatku. Celé dielo skazy dokonal nemecký rozhodca, ktorý nám vykartičkoval obrancov a Stocha, aby sme náhodou v Poľsku nevyhrali. Aj keď treba povedať, že Škrteľ mohol za svoj zákrok dostať aj červenú.
Ak to celé zhrnieme, urazili sme šťastenu, ktorá praje odvážnemu a v tomto zápase ním boli Slovinci. Do pozície, keď nám stačil na postup bod, sme sa síce možno dostali aj so šťastím, pretože ak by v zápase s Českom hral Rosický, asi by sme ten zápas prehrali a situácia by bola iná, ale po sympatických výkonoch zaslúžene. Teraz máme pred sebou ešte zápas v Poľsku a ďalší pokus. No nie som si istý, že Poliaci prehrajú ďalší zápas v rade. Ale človek nikdy nevie...
Ak tam nevyhrajeme, čo pri počte vykartičkovaných hráčov je možné, čaká nás baráž a v nej súperi ako Rusko, Francúzsko, Ukrajina, Portugalsko a len malá nádej, že cez niektorého z nich postúpime. Aj keby sme však nepostúpili, mužstvo netreba zatracovať. Je vývojaschopné, perspektívne, s kvalitným trénerom a jeho čas ešte príde, samozrejme ak ostane pokope a trénera nevyhodia, alebo sám neodstúpi, ako to na Slovensku býva zvykom. Poprajme teda našim veľa šťastia v Poľsku a nech príjemne prekvapia a moja trocha pesimistická predpoveď sa nenaplní.
