Jednou z najstarších pamiatok z územia Detvy je starý zhrdzavený meč (bližšie okolnosti nálezu žiaľ nie sú známe,pravdepodobne sa našiel na Kalamárke).V roku 1925 sa meč nachádzal v martinskom múzeu a publikoval ho profesor J. Eisner(obr.1).
Ako uvádzajú odborníci, na meči sú vyryté akési znaky a grécke motívy a meč datujú do obdobia tzv. blatnicko-mikulčického horizontu, teda do obdobia Veľkej Moravy.Pokúsil som sa nájsť nejaké súvislosti s inými pamiatkami zo spomínaného obdobia . Na meči sú najvýraznejšie písmená CX a zrkadlovo obrátené C, ktoré ale nie je žiadnym písmenom. Dlho som tieto tri znaky považoval za tzv. sig. výrobcu, ale nič podobné som v odbornej literatúre, ani na internete nenašiel.Ostáva len jedna možnosť, že uvedené znaky nie sú úplné, či už vplyvom korózie, starobylosťou meča alebo nepresnosťou nákresov, ktoré sú zrejme len skicou röntgenového snímku . Ale ak sú prvé dva znaky písmená, potom aj tretí znak by mohol byť písmeno, ktoré bolo možno používaním meča, alebo starobylosťou meča poškodené.A to môže byť len písmeno O. Teda môže sa jednať o nápis CXO a tu by už určitá súvislosť mohla byť.
Pozrime sa na veľkomoravský kríž z náleziska Valy pri Mikulčiciach(obr.2). Je na ňom výrazný nápis CCXO(niektorí bádatelia hovoria o nápise ICXO), ktorý podľa niektorých historikov priviezla na Moravu práve byzantská misia. Možno i na meči je úplný nápis, ale prvé písmeno už bolo zubom času zničené.V každom prípade by však medzi nositeľom kríža a držiteľom meča mohol byť veľmi blízky vzťah.Možno držiteľ tohto meča bol jedným z vojakov, ktorý ochraňovali misiu pri svojom presune skoro celou Europóu do sídla Rastislava. Ale možno to bola iba vojnová korisť, ktorá sa dostala na Kalamárku náhodne. Kto vie ako to bolo?
Ďaľšou možnosťou je, že sa predsa len jedná o tzv. sig., čiže značku výrobcu.Uvedené znaky som však nikde na mečoch z uvedeného obdobia nenašiel, takže možnosť, že by sa jednalo o sig. výrobcu sa nepotvrdila.Obrázok je však len skicou a je otázne, nakoľko je táto skica proporciálne presná a určite ku skresleniu prispieva i korózia meča a jeho starobylosť. Ak by sa však jednalo o nejaký poškodený a nepresne nakreslený geometrický tvar, jediným ktorý by z týchto tzv. písmen alebo znakov mohol vzniknúť (ak je skica čiastočne nepresná) je ležiaca osmička ∞ , tiež nazývaná symbolom nekonečna.Otázkou však ostáva, či podobný meč z veľkomoravského obdobia, na ktorom je vyrytý tento symbol existuje? Možno je to náhoda,možno nie, ale existuje...! Na veľkomoravskej lokalite Pohansko na južnej Morave boli odkryté hrobové pozostatky muža s dlhým kovovým mečom(obr.3).
Meč bol odborne preskúmaný a čuduj sa svete,a to citujem z archeologickej správy, najviac je mu podobný tzv. meč z Detvy! Ale posúdťe sami: „Jediný meč nalezený na jihozápadním předhradí Pohanska pochází z hrobu č. 118. V naší literatuře se podrobněji tímto typem zabýval A. Ruttkay vzhledem k ojedinělosti výskytu tohoto meče na našem území — lze k němu prozatím přiřadit pravdě podobně jen meč z Detvy — nemáme bezpečnější oporu pro jeho datování v hradištním období. Starší názory, kladoucí tento typ do 10. století, korigoval J. Děkan a a nověji A. Ruttkay a zařazují meče této nejednotné skupiny již do průběhu 9. století.“ A to nie je všetko! Citujem ďaľej: „ Na Rtg snímku meče z Pohanska jsou na čepeli patrny stopy značky, snad osmičkového tvaru.“ A je to tu, možno sme našli dvojníka nášho slávneho meča z Detvy, ale...Ale bohužiaľ tu podobnosti končia.Obidva meče odborníci zaraďujú medzi tzv. meče zvláštneho typu (Saertype, Sondertyp), které vyčlenili v škandinávskych nálezoch a teda mohli by skôr pochádzať z vojnovej koristi, alebo boli zakúpené pre významného veľmoža, kvôli svojej kvalite. Aj spôsob výroby je trochu odlišný ako vyplýva z archeologickej správy: „ Meč z Pohanska se liší od exempláře z Detvy sformováním koruny hlavice, větší délkou příčky a klasovým damaskováním čepele, oproti spirálovému, které je na Rtg snímku meče z Detvy. Od mečů ze severní a západní Evropy, které byly zpravidla náročně zdobeny (tauzií, intarzií, plátováním a rytím), jej odlišuje nedostatek výzdoby a delší a štíhlejší tvar příčky.“ To znamená,že výrobcovia mečov boli pravdepodobne rôzni, a to vylučuje i možnosť, že by ležiaca osmička mohla byť značkou výrobcu mečov...Dostali sme sa teda do slepej uličky. Alebo nie ? Podľa mňa ostáva iba jedna možnosť, že sa nejedná o sig. výrobcu mečov, ale o vlastný znak majiteľa meča, ktorý si tento znak vyryl na meč dodatočne. Počas svojho pobytu na Kaľamárke, či už v boji alebo za iných okolností, svoj meč stratil. Po návrate na Pohansko si zaobstaral meč podobný svojmu obľúbenému , a naň si znovu vyryl svoj symbol nekonečna. Spolu s ním bol nakoniec pochovaný do hrobu č.118, aby sa po tisícročí vynoril do našej doby...
Tak či tak, tzv. meč z Detvy nás spája s významnými veľkomoravskými lokalitami na dnešnej Morave a Kaľamárka nad Detvou by si zaslúžila zodpovedný archeologický prieskum, ktorý už mal byť dávno urobený...
