Dedenie majetku rovným dielom spôsobilo, že drobenie vlastníctva sa značne prehĺbilo a dosiahlo neúnosnú mieru. Na Slovensku je v súčasnosti 7,8 miliónov parciel podľa tzv. E stavu /pozemková kniha/ resp. 6,5 miliónov C parciel / správa katastra/ . V porovnaní s ČR, kde bol aplikovaný rakúsky model dedenia je rozdrobenosť podstatne nižšia oproti Slovensku.
Hlavnými politickými východiskami v oblasti vlastníctva pôdy po roku 1989 bolo prinavrátenie pôdy pôvodným vlastníkom resp. ich dedičom na základe reštitučnej legislatívy, ktorú prijali zákonodarne zbory v rámci federácie a neskôr na území Slovenskej republiky.
Keď si zoberieme, že prvá právna norma bola prijatá v roku 1991 je to neuveriteľných 22 rokov čo vlastníci čakajú na svoju pôdu, na ktorú boli vo svete zarábať starí otcovia a otcovia našich starých otcov v Amerike, Argentíne alebo na robotách po Európe. V roku 2003 bola prijatá nová legislatívna norma o navrátení majetku s novými termínmi ohraničenia právneho nároku. Počet reštituentov podľa právnej normy z roku 1991 sa síce zúžil, ale počet reštituentov podľa zákona z roku 2003 je neúmerné vysoký. Pomalý proces spôsobuje, že reštitúcie sa nabaľujú ako snehová guľa, ktorá môže dostať štát do úzkych. Dôvodom je na jednej strane skutočnosť, že pomerne veľká časť pôvodných žiadateľov o reštitúcie už zomrela a nastupujú dedičia ak mal reštituent 4 deti reštitučný nárok z dedičstva prislúcha všetkým 4 dedičom resp. ich deťom ak priami dedič nežije a týmto dostáva Slovensko do vienka Ariadninu niť vďaka ktorej sa jej brat dostal z labyrintu. Prestrihnutie tejto niti je zrejme pri dnešnej politickej a spoločenskej situácií len otázka času.
V poslednom období môžeme konštatovať skutočnosť, že Slovensko robí posledné inventúry majetku, ktorým disponuje. Ostala tu pôda neznámych vlastníkov, štátna pôda a pôda v reštitučnom konaní.
Položme si otázku Kde sa bude uberať politika v tejto citlivej oblasti? Štát v rámci pozemkových úprav od roku 1991 sa zaviazal usporiadať rozdrobené vlastníctvo pôdy. Cieľom bolo zjednodušenie všetkých právnych úkonov a nakladania s pôdou formou komasácie, ktorá tu bola naposledy v roku 1955 - 1960, ale pre podmienky kolektivizácie. Myšlienka sceľovania na začiatku nadchla jednak vlastníkov pôdy aby mohli mať políčka spolu v jednej parcele, ale aj rozvadila vlastníkov pôdy ak by mali mať pôdu na inom mieste chotára a katastra. Najviac zažiarili oči pôdnym pirátom a špekulantom v developerských firmách. Štát to scelí a my nastúpime. Vlastníci pôdy po roku 1989 skutočne radi odpredávali svoje pozemky za veľmi slušné ceny pod rôzne hypermarkety, logistické centrá, polyfunkčné domy, priemyselné parky a bytovú výstavbu. Kríza v Európe a hlboká recesia zastavila trh s pôdou investori so svojimi plánmi čakajú. Pripravený je akurát špekulatívny kapitál na skupovanie pozemkov a už aj po ukončení blokácií nákupu pôdy zahraničnými záujemcami záujem o pôdu treba očakávať aj tu. Treba pochopiť drobných vlastníkov pôdy, ktorých je pomerne veľa a v dnešných krízových časoch potrebujú prežiť a snažia sa pôdu predať za čo najvýhodnejšiu cenu. Realitný trh s pôdou je značne rozkolísaný, nárast chudoby a existenčné problémy tlačia občanov do predaja pôdy pod cenu. V minulosti bola pôda pre našich otcov a matky dlhoročný zdroj obživy na prežitie a dnes je to len prostriedok na jednorazové vyrovnanie dlhu resp. na krátkodobé uspokojenie svojich potrieb. Pôdny jastraby to dobre vedia a zo zhoršovaním sociálnych podmienok sa im bude iba dariť. Celé storočia sa vlastník pôdy pozeral na pôdu ako zdroj obživy pre seba ako aj pre statok. Dnes sa oči občana pozerajú na pôdu ako na stavebný pozemok , ktorý ich finančne dostane za pomyselnú vodu.
Slovensko so svojou rozlohou niečo cez 49 tis. km2 je vo svete na 126 mieste. Také Holandsko v porovnaní so SR má len 83 % našej výmery a veľký problém vysúšania pôdy v dôsledku stúpania morskej hladiny investuje nemalé finančné prostriedky, ktoré môže ľahko presunúť pre nákup pôdy na Slovensku a takýchto príkladov je v dnešnom svete nemálo.
Slovensko svojou rozmanitosťou pôdy od lužných dunajských úrodných pozemkov až po atraktívne a v Európe jedinečné tatranské lúky máme kapitál, ktorý si nikto nikdy inde na svete nemôže dovoliť. Pôda vždy bola zdrojom obživy obyvateľov tohto teritória a poskytovala aj priestor pre voľno časové aktivity ako aj pre rozvoj spoločnosti.
Súčasný korporatívny a liberálny kapitalizmus očami pôdnych jastrabov berú pôdu ako tovar - kúpiť - predať - zarobiť. Fetiš zisku nepozná etické, morálne ani iné zákony len zákon priniesť zisk. Po roku 1989 sme na najúrodnejších pôdach Trnavskej tabule postavili škarniclové haly ako hovoria naši dedovia a takto keby sme prešli Slovensko zistíme, že investor u nás nevie stavať vo svahu v kamenistej pôde len na černozemi. Osobne je to trestná činnosť, ktorou ubližujeme naším deťom vnukom a pravnukom.
Tlak na nákup pôdy rastie, už aj štát resp. Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja v spolupráci so SZRB aj na nátlak poľnohospodárov iniciuje nákup pôdy. Toto len nasvedčuje že v tejto branži pôjde do tvrdého boja. Maďarská vláda aj napriek protestom Bruselu oklieštila nákup pôdy západnými investormi. Touto cestou smeruje aj Rumunsko. Slovensko podľa údajov zo SPU Nitra vraj už 20 % pôdy stratilo v zahraničných rukách. A čo naša finančná oligarchia? Tá cez Slovenský pozemkový fond a možno v budúcnosti aj cez štátny bankový dom SZRB cez svojich verných a lojálnych odborníkov bez praxi už má svoje udičky nahodené a čaká.
Dôvera v štátnu banku u normálnych občanov je ako dôvera vo vojenské spravodajstvo. V SZRB menia vedenie a krajských šéfov podľa politických nominácií a nie podľa odbornosti - dnes po väčšinou funkcie obsadili zástupcovia SMERU - politický aktivisti, ktorí neuspeli v podnikateľskom prostredí a sú takí odborníci s praxou asi ako mám ja osobne s riešením využitia energie s Niagarských vodopádov - nebol som tam, ale keď zaplatia prečo nie. Preto je pre roľníka istejšie a jednoduchšie radšej navštíviť súkromnú banku. Vyššia anonymita a ochrana údajov o podniku nakoľko politická chobotnica s hlavou hydri má štátne inštitúcie tak prebádané a zabezpečené ako Široký stavebné úrady od podateľni na obvodnom úrade až po ministerstvo najpracovitejšieho štátneho politika Počiatka, ktorého ročný príjem ministra je s jeho zárobkom mimo ministrovania len diéta a cestovné. Takto elegantne vládna jediná spravodlivá strana SMER pripravila si pôdu na najbližšie obdobie z hľadiska investovania privátnych peňažných prostriedkov. Starý otec by povedal jabĺčko je pekné len má vnútornú hnilobu jadierka , ale jabĺčko vyzerá pekne a môže sa predať ak nemáš charakter lebo my vieme, že hnije, ale kupujúci o tom nevie. Je to pasca pre vlastníkov pozemkov a žatva pre finančný klan a ostatných dobrodruhov na pranie špinavých peňazí resp. oni si chcú rozšíriť predmet podnikania o poľnohospodárstvo a vidiecku agroturistiku. Prímorské haciendy sa využijú len cez leto, chatové vilky v Rakúsku už majú na zimné radovánky a ako poriadni národovci aj doma na Slovensku majú záujem vlastniť lesík s lúkami a políčkom ako mal pán Baťa. Teraz keď ide do tuhého bola by to chyba nevyužiť túto šancu. Pôdu podľa výberu si zrejme rozdelí najprv verchuška a potom ideme riešiť náš národný fenomén chudoba.
