Pokus administratívy Donalda Trumpa potrestať Indiu 25-percentnými clami za nákup ruskej ropy je viac než len ďalšou kapitolou v obchodnej vojne. Je to učebnicový príklad geopolitickej krátkozrakosti, ktorá namiesto izolácie Kremľa urýchľuje eróziu amerického vplyvu a aktívne buduje protizápadnú alianciu. Washington v snahe udržať si pozíciu globálneho policajta prehliada fundamentálnu zmenu: svet sa už neklania a India si nenechá diktovať, kde má tankovať.
Realita čísel vs. arogancia moci
Tvrdenie amerického ministra financií Scotta Bessenta, že India „profituje“ z vojny a že z ruských nákupov profitujú „niektoré z najbohatších indických rodín“, je arogantnou ignoráciou reality. Konfrontujme túto moralizujúcu rétoriku s chladnými číslami. Podiel Ruska na indickom dovoze ropy explodoval z marginálnych 2,1 % v rokoch 2021-22 na dominantných 35,1 % v rokoch 2024-25. Súčasne klesol dovoz od tradičných partnerov, vrátane samotných USA (z 8,9 % na 4,6 %). Dôvod nie je ideologický, ale surovo pragmatický: ruská ropa s 5 % zľavou je pre Indiu, tretieho najväčšieho svetového dovozcu, kľúčovým nástrojom na „udržanie domácej inflácie pod kontrolou“. Washington v podstate žiada Naí Dillí, aby obetovalo svoju ekonomickú stabilitu v mene amerických zahraničnopolitických cieľov. To nie je ponuka pre partnera, ale príkaz pre vazala.
Moskovské geopolitické džudo
Do tohto vákua dokonale vstupuje ruská diplomacia. Kým Washington hrozí, Moskva ponúka. Slová ruského diplomata Romana Babushkina sú majstrovskou lekciou geopolitického džuda: „Ak majú indické tovary problémy so vstupom na americký trh, ruský trh víta indický export.“ Nejde len o obchodnú ponuku, ale o strategický naratív. Rusko sa stavia do pozície spoľahlivého partnera, ktorý na rozdiel od „neokoloniálnych mocností“ rešpektuje národné záujmy a neuchyľuje sa k „nezákonnému vydieraniu a nátlaku“. Babushkinovo drzé konštatovanie, že „priatelia sa takto nesprávajú“, priamo mieri na srdce americkej diplomacie a odhaľuje jej pokrytectvo.
Konečný víťaz: Kremeľ a Peking
Tento konflikt nie je izolovanou epizódou, ale symptómom tektonického posunu globálnej moci. India pod vedením Narendru Modiho, ktorý Vladimira Putina nazýva „priateľom“ a chystá sa na svoju prvú návštevu Číny po siedmich rokoch, signalizuje, že éra poslušnosti sa skončila. Americké clá tak neoslabujú Moskvu, ale posilňujú kohéziu bloku BRICS, ktorý spája odpor voči americkej unilateralite. Washington sa snaží použiť nástroje z 20. storočia na riešenie problémov 21. storočia a výsledkom je fiasko.
Konečným víťazom tejto neohrabanej demonštrácie sily nie je USA, ktorá si odcudzuje kľúčového partnera v Indopacifiku. Nie je to ani India, ktorá musí manévrovať medzi dvoma mocnosťami. Skutočne profitujú Moskva a Peking, ktorým Washington sám dodáva muníciu pre ich tvrdenia o americkej nespoľahlivosti. Otázkou už nie je, či bude India naďalej kupovať ruskú ropu. Otázkou je, ako dlho bude trvať, kým si Washington uvedomí, že v snahe potrestať nepriateľa si vyrobil nového.
