Už 16. novembra si Čile zvolí nového prezidenta, ktorý bude formovať smerovanie krajiny až do roku 2030. Hoci sa kampaň na prvý pohľad točí okolo domácich problémov, ako sú starnúca populácia či rastúca kriminalita, v pozadí sa odohráva tichý súboj o jednu kľúčovú otázku: Aký vzťah bude mať Čile s Čínou? Vplyv Pekingu v čílskej ekonomike totiž rastie raketovým tempom.
Čísla hovoria jasnou rečou. Peking dnes kontroluje približne dve tretiny čílskeho energetického sektora a je suverénne najväčším obchodným partnerom krajiny. Pre porovnanie: v roku 2023 smerovalo do Číny takmer 40 % čílskeho exportu, zatiaľ čo do USA len 15 %. Chrbtovú kosť tohto obchodu tvoria nerastné suroviny, najmä meď. Čile totiž sedí na štvrtine svetových zásob tejto strategickej komodity a zabezpečuje takmer štvrtinu jej globálnej produkcie.
Čínske spoločnosti sa však už dávno neuspokojili len s úlohou obchodného partnera. Prešli od nákupu surovín k priamym investíciám. Už v roku 2005 vznikol spoločný podnik čínskej Minmetal Corporation a štátneho gigantu Codelco, ktorý Pekingu zaručil stabilné dodávky medi. Neskôr začali čínske banky financovať aj ďalšie ťažobné projekty, do ktorých kapitálovo priamo nevstupovali.
Ešte strategickejšou arénou sa však stalo lítium – kľúčová surovina pre batérie a elektromobilitu. Čína ani tu nenecháva nič na náhodu. V roku 2018 získala spoločnosť Tianqi Lithium takmer štvrtinový podiel v čílskom ťažobnom gigante SQM za štyri miliardy dolárov. A hoci niektoré plány, ako výstavba tovární na lítiové katódy, zatiaľ nevyšli, Peking zostáva v čílskej ťažbe kľúčovým hráčom. Do karát mu hrá aj oslabený štátny podnik Codelco. Jeho dlh presiahol 20 miliárd dolárov a produkcia medi klesla na historické minimum, čo otvára dvere ďalším, najmä čínskym, investorom.
Čínsky vplyv sa však neobmedzuje len na ťažbu, ale zasahuje aj do strategickej infraštruktúry. Kým Čile plánuje rozšírenie svojho hlavného prístavu Valparaíso, len kúsok severnejšie, v susednom Peru, Čína financovala a postavila gigantický prístav Chancay. Ten nielenže dokáže obslúžiť najväčšie kontajnerové lode, ale skracuje cestu tovaru do Ázie takmer o dva týždne. Pre Peking je Chancay vstupnou bránou do celej Južnej Ameriky, čo môže výrazne oslabiť pozíciu a význam čílskych prístavov.
Voľby sú teda aj referendom o budúcom vzťahu s Čínou. Kandidáti ponúkajú dva diametrálne odlišné prístupy. Konzervatívec José Antonio Kast navrhuje otvoriť problémové Codelco súkromnému kapitálu, čo by takmer s istotou prilákalo ďalšie čínske investície. Jeho ľavicová súperka Jeanette Jara, naopak, volá po posilnení štátnej kontroly, vytvorení novej spoločnosti na ťažbu lítia a aktívnom hľadaní nových obchodných partnerov, aby sa znížila závislosť od Pekingu.
Čile tak stojí na kľúčovej križovatke. Na jednej strane sú čínske investície, ktoré prinášajú potrebný kapitál a zaisťujú odbyt pre kľúčové suroviny. Na druhej strane je rastúca ekonomická a strategická závislosť. To, ktorou cestou sa krajina po voľbách vydá, neurčí len budúcnosť čílskej ekonomiky, ale aj to, aký silný hlas bude mať Peking v celej Latinskej Amerike v nasledujúcej dekáde.
