Predstavte si, že by vaša krajina objavila také obrovské bohatstvo, že by na každého jedného občana teoreticky pripadal majetok v hodnote 340 000 dolárov. Čo by ste urobili? Rozdali peniaze ľuďom a sledovali, ako sa míňajú? Zrušili dane a dúfali v to najlepšie? Alebo by ste ich minuli na pochybné projekty a politické sľuby?
Nórsko si v roku 1990 vybralo štvrtú, menej populistickú, no o to racionalnejšiu možnosť – všetky peniaze z ropy odkladať a investovať pre budúce generácie. Založilo tak najväčší štátny investičný fond na svete. Dnes tento fond, oficiálne nazývaný Government Pension Fund Global (GPFG), vlastní akcie v tisíckach najväčších svetových firiem, luxusné nehnuteľnosti na najdrahších adresách a čoraz viac investuje aj do zelenej energie.
Ako to celé funguje? A čo sa z nórskej disciplíny môžeme naučiť my na Slovensku?
Prečo vôbec Nóri potrebovali fond? Lekcia z „holandskej choroby“
Keď Nórsko v 60. rokoch objavilo v Severnom mori gigantické ložiská ropy, politici stáli pred kľúčovým rozhodnutím. Poučení z chýb iných krajín (napríklad Holandska, ktoré po objavení zemného plynu zažilo tzv. „holandskú chorobu“ – prílev peňazí spôsobil masívnu infláciu a zničil tradičný priemysel), rozhodli sa pre radikálny krok. Namiesto okamžitého míňania sa rozhodli bohatstvo chrániť.
Fond mal dva hlavné ciele:
Chrániť ekonomiku: Všetky príjmy z ropy sa povinne investujú v zahraničí. Tým sa zabráni, aby bilióny korún zaplavili malú nórsku ekonomiku, umelo zvýšili ceny a zničili konkurencieschopnosť iných odvetví.
Zabezpečiť budúcnosť: Nóri si uvedomili, že ropa jedného dňa dôjde. Fond však zostane ako trvalý zdroj príjmov pre štátny rozpočet, dôchodky a budúce generácie.
Dnes má fond hodnotu neuveriteľných 1,75 bilióna amerických dolárov (to je viac ako HDP Španielska či Austrálie). Teoreticky tak každý z 5,4 milióna Nórov „vlastní“ podiel.
Kam tečie 1,75 bilióna dolárov? Rozoberme si nórske portfólio
Fond funguje ako obrovský, globálne rozložený investor. Peniaze nesedia na účte, ale aktívne zarábajú. Tu je zjednodušený pohľad na jeho stratégiu:
Akcie (70,9 %): Fond vlastní podiely vo viac ako 8 500 firmách po celom svete, čo predstavuje 1,5 % všetkých svetových akcií. Medzi jeho najväčšie investície patria giganty ako Apple, Microsoft, Nestlé či Samsung. Platí však pravidlo, že nikdy nesmie vlastniť viac ako 10 % jednej firmy, aby príliš neovplyvňoval jej riadenie.
Dlhopisy (27,1 %): Bezpečnejšia časť portfólia. Fond požičiava peniaze stabilným vládam (USA, Nemecko, Japonsko) a dôveryhodným korporáciám, za čo dostáva úrok.
Nehnuteľnosti (1,9 %): Nóri vlastnia niektoré z najikonickejších budov sveta – podiely v nehnuteľnostiach na Times Square v New Yorku, londýnskej nákupnej triede Regent Street či parížskej Champs-Élysées.
Obnoviteľná energia (0,1 %): Najnovší prírastok. Fond začal investovať do veterných a solárnych parkov, napríklad do obrovskej veternej farmy Nordseecluster v Nemecku.
Etika alebo zisk? Fond, ktorý sa nebojí povedať „NIE“
Jednou z najobdivuhodnejších vlastností nórskeho fondu je jeho etický kódex. Správcovská spoločnosť Norges Bank Investment Management (NBIM) aktívne vylučuje firmy, ktoré porušujú ľudské práva, ničia životné prostredie alebo vyrábajú kontroverzné produkty.
Do roku 2024 fond vyradil zo svojho portfólia 364 spoločností, vrátane:
Tabakových gigantov ako Philip Morris či British American Tobacco.
Firiem, ktoré odlesňujú dažďové pralesy.
Spoločností podozrivých z využívania detskej práce. (Módny reťazec H&M musel v minulosti zmeniť svoje dodávateľské praktiky, aby vo fonde mohol zostať.)
Lekcia pre Slovensko: Keď nemáte ropu, musíte mať plán
Nórsky príbeh je fascinujúci, ale čo s krajinami ako Slovensko, ktoré nemajú pod zemou bilióny dolárov v rope? Sme odsúdení len závidieť? Nie nevyhnutne.
Najlepším príkladom je Singapur. Táto malá ostrovná krajina bez akýchkoľvek prírodných zdrojov dokázala vybudovať dva obrovské štátne fondy (GIC a Temasek) s majetkom presahujúcim bilión dolárov. Ako? Namiesto príjmov z ropy investovali rozpočtové prebytky, zisky zo štátnych firiem a prostriedky z devízových rezerv.
Singapur ukázal, že na vytvorenie generačného bohatstva nie je potrebná ropa, ale:
Dlhodobá vízia a politická disciplína: Odolať pokušeniu minúť peniaze na krátkodobé ciele.
Profesionálny manažment: Správu zveriť odborníkom, nie politickým nominantom.
Investovanie prebytkov: systematicky odkladať a investovať časť peňazí, ktoré štát zarobí alebo ušetrí.
Slovensko dnes disponuje nástrojmi, ako je napríklad Slovak Investment Holding, ktoré sa snažia investovať verejné prostriedky do strategických projektov. Ide však o neporovnateľne menšie objemy a iný model. Nórska a singapurská lekcia nie je o kopírovaní, ale o prijatí základného princípu: štát sa môže a má správať ako zodpovedný a trpezlivý hospodár.
Záver
Nórsko ukázalo, že prírodné bohatstvo nemusí byť prekliatím, ale požehnaním, ak sa s ním zaobchádza s rozumom, transparentnosťou a pokorou. Vláda môže z fondu minúť ročne maximálne 3 % jeho hodnoty, aby sa zabezpečilo, že bude kontinuálne rásť.
Zdroje:
https://www.nbim.no/en/about-us/about-the-fund/
https://www.top1000funds.com/asset_owner/norges-bank-investment-management/
https://www.gic.com.sg/our-portfolio/
https://www.temasek.com.sg/en/about-us
https://www.mof.gov.sg/policies/reserves/who-manages-the-reserves
https://www.fi-compass.eu/sites/default/files/publications/SIH_CaseStudy_RTW%5B19%5D.pdf
