Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) vo svojej tlačovej správe hrdo oznamuje, že štátny tajomník Radoslav Štefánek pre AI prijal delegáciu čínskej Správy kyberpriestoru (CAC) a rokuje o „etických aspektoch“ a regulácii umelej inteligencie. Vo svojej ďalšej reakcii ministerstvo odráža kritiku opozície citátom zo Sun C’-a a obhajuje stretnutie ako bežnú diplomatickú prax, ktorej cieľom je „hľadať riešenia, nie konšpirácie“.
Problém je, že realita za touto diplomatickou fasádou je podstatne menej poetická.
Ako upozorňuje analytik Matej Šimalčík, delegáciu, s ktorou sa naši úradníci stretli, viedol Zhuang Rongwen – muž, ktorý neriadi len digitálnu politiku, ale aj rozsiahly čínsky cenzorský aparát. Rozprávať sa s ním o etike v digitálnom priestore je asi ako diskutovať o ochrane lesov so šéfom ilegálnej ťažobnej spoločnosti.
Ministerstvo tvrdí, že dialóg je potrebný aj s partnermi, s ktorými nesúhlasíme. Podľa Mateja Šimalčíka však toto stretnutie nie je ojedinelý incident, ale pokračovanie trendu, ktorý sa začal už v novembri 2023. Práve vtedy MIRRI podpísalo memorandum o porozumení s čínskym ministerstvom obchodu, zamerané na spoluprácu v kľúčových oblastiach ako 5G, cloud, internet vecí a umelá inteligencia. Týmto krokom sa Slovensko potichu odklonilo od svojej doterajšej, podstatne opatrnejšej politiky.
Pozrime sa na fakty, ktoré sa v optimistických tlačových správach nespomínajú, no ktoré zhromaždil výkonný riaditeľ Central European Institute of Asian Studies (CEIAS) vo svojej analýze. V roku 2020 sa Slovensko pripojilo k americkej iniciatíve Clean Networks, ktorá mala chrániť našu infraštruktúru pred nedôveryhodnými dodávateľmi, najmä z Číny. V roku 2021 naša vlastná Slovenská informačná služba (SIS) varovala pred snahami Číny preniknúť do slovenskej kritickej infraštruktúry. Naše Ministerstvo zahraničných vecí bolo terčom útoku čínskych štátom podporovaných hackerov. A napokon, Národný bezpečnostný úrad (NBU) len tento rok v januári vydal varovanie pred používaním čínskeho modelu umelej inteligencie DeepSeek.
V tomto kontexte pôsobí obhajoba MIRRI prinajmenšom naivne. Máme tu priamy rozpor medzi ministerstvom, ktoré otvára dvere čínskym technológiám, a bezpečnostnými zložkami štátu, ktoré pred nimi opakovane a dôrazne varujú.
Otázka teda neznie, či máme s Čínou viesť dialóg. Otázka znie, o čom presne sa bavíme, keď na jednej strane stola sedí predstaviteľ demokratického štátu a na druhej strane architekt digitálnej totality. A hlavne, komu v skutočnosti otvárame dvere do našej digitálnej chrbtice, zatiaľ čo naše vlastné bezpečnostné zložky zúfalo kričia, aby sme ich nechali zatvorené.
