Kým sa u nás hádame o tom, či je väčší problém medveď, alebo či sme kukurice v malej balkánskej krajine sa dejú veci, ktoré znejú ako z budúcnosti. Albánsky premiér Edi Rama vymenoval do svojej vlády novú ministerku. Volá sa Diella, čo znamená Slnko, a má jednu zvláštnosť – neexistuje. Je to umelá inteligencia. A jej agenda? Verejné obstarávanie.
Áno, čítate správne. Krajina, ktorá je v rebríčkoch vnímania korupcie na tom podobne ako my (a to nie je kompliment), sa rozhodla pre radikálny krok. Všetky tendre, zmluvy a štátne zákazky postupne zverí do rúk digitálnej ministerky. Cieľ je odvážny, ak nie priam utopický: dosiahnuť, aby boli verejné súťaže „100 % bez korupcie“.
Z asistentky ministerkou
Diella nie je úplný nováčik. Albánci ju už poznajú ako digitálnu asistentku na portáli e-Albania, kde im pomáha s byrokraciou. Svojím povýšením do vlády však získava bezprecedentnú moc. Jej úlohou bude objektívne posudzovať ponuky, vyberať víťazov a zabezpečiť, aby bol každý cent z verejných zdrojov transparentne použitý. Premiér Rama verí, že AI dokáže eliminovať to, čo ľudia nedokážu: úplatky, konflikty záujmov a politické tlaky.
Predstava je to lákavá. Umelá inteligencia nepodľahne pokušeniu, nemá rodinu, ktorú by potrebovala zamestnať, a nestará sa o to, či jej rozhodnutie naštve koaličného partnera. Jej jediným kritériom by mala byť efektivita a dodržanie pravidiel. Albánske médiá tento krok oslavujú ako „zásadnú transformáciu“, kde sa technológia stáva aktívnym účastníkom vládnutia.
A teraz si predstavme Diellu na Slovensku
Aplikujme tento myšlienkový experiment na našu realitu. Koľko káuz, od nástenkového tendra cez mýtny systém až po pochybné IT zákazky, by vyzeralo inak, keby o nich nerozhodoval človek, ale algoritmus?
Argumenty ZA sú jasné:
Transparentnosť: Každé rozhodnutie AI by bolo zaznamenané a spätne kontrolovateľné. Žiadne stratené dokumenty ani „nepamätám si“.
Objektivita: Algoritmus by porovnával len vopred definované kritériá – cenu, kvalitu, referencie. Žiadne sympatie ani tlaky zhora.
Efektivita: Procesy by sa mohli výrazne zrýchliť a zlacniť. Koniec nekonečným odvolaniam a obštrukciám.
Argumenty PROTI sú však rovnako silné:
Kto naprogramuje programátora? AI je len taká dobrá, ako dáta a pravidlá, ktoré jej dáme. Kto zaručí, že kritériá nebudú nastavené tak, aby vyhovovali vopred určenému víťazovi? Kontrola nad kódom sa stáva novou formou moci.
Chýbajúci ľudský faktor: Nie každé rozhodnutie sa dá zredukovať na čísla. Čo ak je najlacnejšia ponuka zároveň najmenej kvalitná? Čo so strategickými záujmami štátu, ktoré sa nedajú napísať do excelovskej tabuľky? AI chýba kontext a zdravý rozum.
Zodpovednosť: Kto bude niesť zodpovednosť, ak AI spraví chybu? Počítač do väzenia nepošleme.
Je to riešenie alebo len dymová clona?
Albánsky experiment je fascinujúci, no zároveň naivný. Je pravdepodobné, že ide skôr o brilantný marketingový ťah premiéra, ktorý chce pred vstupom do EÚ ukázať, že boj s korupciou myslí vážne. Zveriť takú komplexnú agendu, akou je verejné obstarávanie, výlučne umelej inteligencii, je v súčasnosti technologicky aj eticky problematické.
Pre Slovensko je to však dôležitý podnet na zamyslenie. Možno nepotrebujeme AI ministerku/ministra, ale určite potrebujeme oveľa viac technológie a dátovej analýzy pri kontrole verejných financií. Namiesto úplnej automatizácie by sme mohli začať tým, že AI použijeme ako nástroj na odhaľovanie podozrivých vzorcov, prepojení a konfliktov záujmov.
Diella je možno len marketingový trik, ale ukazuje smer, ktorým sa bude uberať moderné vládnutie. Otázkou nie je, či technológie prevezmú časť administratívy, ale kedy a ako. A hlavne, či budeme pripravení kontrolovať nielen politikov, ale aj algoritmy, ktoré budú v ich mene rozhodovať. Pretože aj tá najdokonalejšia umelá inteligencia môže slúžiť veľmi ľudským a nedokonalým záujmom.