Či vari sa rovno otvoria prízemia bez klopania na poschodia? Spýtajte sa pána tvorstva, najvyššieho z nášho božstva.
Desí už moje nohy čižiem olovo, lodičky sa hlásia o slovo!
Tak povolí?! Abo zmeniť hamletovskú otázku na – voliť, či nevoliť?...
Realite vládne ten s rohami? Že svet je hore nohami!!!
Ešteže dámy nechodia v krátkych sukničkách.
Chlapi by sa vynašli, začali by chodiť na rukách. Ale ľahké to nemali ani dnes.
Trpezlivosť pred kvetinárstvami..., no proste – krásny des!
Odstupy však vôbec nie platonické. Majú sa čo učiť – rozhodnutia politické.
To sa len tešili frajerky, milenky, manželky, mamy...
Že, milé dámy?
Čas aj v kovidovom jarme letí. Zas je tu MDŽ a slnko nám svieti.
Len z Vašich tvári už tak nežiari. Skrývate ich ako svetlo v mažiari.
Viem, že to nie zo skúposti. Ani Vy z našich nemáte veľa radosti.
Len oči sú kompasom spoznania. Občasné minutia putá v nás nezrania.
Vzťah žena – muž v akomkoľvek vydaní globálnemu zmrazeniu väzieb zabráni.
Vždy pokvitnú sťa ruže v záhrade, raz dostane kovid straty k náhrade!
Pred kvetinárstvami dnes stáli rady! Valentín si s MDŽ dá sotvakedy rady.
Najlepšie bude, ak sa dohodnú: Ženu si ceniť denne – vydatú či slobodnú.
Aj bez ideálnych mier Vaša prítomnosť „garantuje“ mier.
Nevyrovná sa Vám žiadny poklad. Lieči a uzdravuje už Váš pohľad.
Vedzte, milé dámy, my chlapi sme vždycky s Vami,
na jednej lodi, tá zmysel bytia plodí.
V srdciach Vás máme v kuse radi, v zeleni puberty, v starobe ako v mladi.
Nielen v deň MDŽ Vám skladáme poklonu, každú chvíľu nám Váš zjav evokuje madonu.
Buďte teda zdravé, v šťastí usmievavé a krásne,
nech v nás večne horí plameň – písať o vás básne.
Snáď to vírus pochopí a zmizne od nás bez stopy. A Matovič nech poltopánky povolí. Bude nám viac po vôli.
P.S.: Prajem Vám len to najlepšie, všetkým. Vám, čo bojujete za naše zdravie s vírusom - predovšetkým.
S pozdravom Jozef Ivan
