Omnoho pozornejšie a v oveľa väčšom počte ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom vládnom období sme sledovali štýl jej vládnutia. Boli sme prinútení; na naše národné a štátne pomery a ambície povážlivým zaškrípaním politických garnitúr a štátnej správy. Nadišiel čas hodnotenia a vystavenia vysvedčení, a mal by to byť akt najvyššej zodpovednosti.
Čo nevidieť sme opäť jednodňová výberová porota a zároveň jednodňovými skúšanými z predmetu Schopnosť vyberať mocných. Z toho vyplýva, že štyri roky absorbované zážitky a emócie z končiaceho sa obdobia vlády triumvirátu Smer – SD, Most – Híd a SNS idú aj na náš občiansky vrub. Dobre je tým, čo sú spokojní, nateraz ich je 26,6 % – sympatizantov vládnych strán...
K dôvere vláde v r. 2016 sme v podstatnej miere prispeli my – občania voliči – voľbami. Moc pochádza z rúk ľudu... Fráza? Fráza. Ale aká významná! A súčasne, aká to pocta – mať moc prepožičiavať moc! Investigatívny novinár Ján Kuciak so snúbenicou Martinou Kušnírovou, hlboká úcta a česť ich pamiatke, nám in memoriam zhora pripomínajú, že je to i naša obrovská zodpovednosť a záväzok zároveň – vyberať zodpovedne najlepších z najlepších a po zvolení im permanentne pozerať na prsty.
Uvedomujeme si svoj podiel (mnohí si tu určite pomyslia „ovčí“) na barbarsky vynútenom odchode nielen dvoch menovaných mladých ľudí z tohto sveta?! A z našej demokratickej spoločnosti... Je toto naše zoskupenie naozaj demokratické, občianske a uvedomelé? Keď nevie počas dlhoročných výchovných období človeka najmúdrejšími štátnymi a dobrovoľnými inštitúciami sformovať jeho pripravenosť žiť primerane morálne, bez páchania násilia a neprávosti? Nahlas vravím – nie. A to sme, ku všetkému, čo si prisudzujeme ako pokrokové, navyše ešte väčšinou kresťania... A prvé Božie prikázanie máme ako celok v paži. Ako celok preto, lebo všetci chodíme denne s otvorenými očami a zaznamenávame signály energií, ktoré môžu vyústiť do tragédie. A mlčíme. Dokedy dovolíme, aby naše správanie sa v duchu hesla – daj pokoj, máš pokoj – bolo vhodnejšie a výhodnejšie než povinnosť na možný zdroj nešťastia kohokoľvek poukázať?
Daj, prosím, Bože, aby sme 29.2.2020 krúžkovali zodpovedne pripravení, po dôkladnom preštudovaní potenciálu kandidátov, ktorým mienime vložiť moc do rúk na nové štvorročné obdobie. Oni nám budú z inej výšky než výkričníky zlyhania nás všetkých – Ján s Martinou a iné obete – tvoriť mantinely našej každodennej reality. Vyberajme tak, aby pod Tatrami už nikdy nebolo skalpov barbarov – ani zabitých, ani prehodených cez palubu do stavu chudoby, ani bezdomovcov. Prejdime si občas štatistiky o našej biede a bezdomovectve, o počtoch exekúcií a súdnych konaní a... Je toho veľa, čo treba zmeniť, skvalitniť. Výber nielen do verejnej správy, ale na každý významnejší post predovšetkým a v prvom rade. Inak šlendriánsky systém môže zomlieť kedykoľvek kohokoľvek z nás.
Za volebnou plentou krúžkujme čo najzodpovednejšie, aby sme už nikdy v našich končinách nezaregistrovali barbara ako neľudský druh človeka vychovaného našim moderným postkomunistickým demokratickým výchovnovzdelávacím systémom a nami, ktorí do výchovy akýmkoľvek dielom zasahujeme – a tými sme všetci.
Mimochodom, našiel niekto taký cieľ (odstrániť chudobu, bezdomovectvo, nevymožiteľnosť práva...) v programe niektorej kandidujúcej strany alebo hnutia? Prešiel som kandidátky 25 ašpirantov na titul „Parlamentná strana,“ napočítal som v nich 2736 občanov (dúfam, že bez omylu), o cca 95% z nich som nikdy ani nechýroval, a to som denne minimálne 2 hodiny zahĺbený do mediálnych informácií všetkého druhu. Stopa mnohých kandidátov z kandidátskych zoznamov je v našom každodennom živote bežná, žiadna výnimočná, povšimnutiahodná. Avšak je pravda, že občas vystrelí aj motyka... Občas. Aby sme o štyri roky zas nekonštatovali, že nevystrelila, že skutok sa nestal.
Je to varovanie. Náš systém výberu ľudí do funkcií roky považujem za povrchný a naivný. Nikto nezávislý nepreveruje potenciál samokandidátov s citlivosťou a dôkladnosťou pyrotechnika. Náš marazmus a – ako sa stalo zvykom vzdychať – „doba je taká“ sú tiež zrkadlením našich občianskych schopností spravovať si komplexne svoje obecné aj štátne gazdovstvo...
Držím v rukách Matovičov (OĽaNO) bubnujúci časopis, kampaňuje v ňom: „Ľudia nebojte, dobre bude.“ Ja oponujem, ľudia bojte, radšej sa bojte, primeraný strach je mierou obavy, navodzuje trému, tá zas u zodpovedných aktivizuje vedomú tvorbu potenciálu, s ktorým ako so svojou kožou ideme na trh. A my ideme voliť mocných, hoci dočasne, ale predsa mocných. Lídra Obyčajných ľudí a nezávislých osobností však chápem, vraví – ak „nás zvolíte,“ bude dobre. Aj mu verím. V našich doterajších vládach citeľne chýbal prvok spontánneho transparentného koaličného hlasu svedomia, schopného bez váhania ukázať prstom na podraz voči demokracii, spravodlivosti, voličovi, voči občanovi. Igor Matovič to zvláda, svojsky, ale, ako vidno, účinne.
Vo svetle viacerých prívlastkov šitých I. Matovičovi na mieru aj od buka do buka, ako vo vzťahu k všetkým kandidujúcim, je podľa nestranných i ako-tak spriaznených osôb, osobností, subjektov aj výborný politický marketér. V svojej časopiseckej predvolebnej výzve o. i. píše: „Za tie roky (čo je v politike) som odkryl a zverejnil vyše sto rôznych káuz. Dal som dole tridsať skorumpovaných politikov a ich vysokopostavených sluhov. ...“
Nepochybujem, že politickí rivali by tieto a iné jeho tvrdenia spochybnili aj vysmiali, slovenský politický folklór sa nezaprie. No kým je úsmevne priateľsky, v kroji jedného nedávneho televízneho vystúpenia I. Matoviča s Michalom Trubanom (koalícia PS/SPOLU), je to prirodzené a celkom v poriadku, lebo politická cesta k moci asi všade vo svete je zároveň cestou krížovou. Kto ju ako vníma... Ale nie je hanbou všetkých správcov našej štátnopolitickospoločenskej arény štatistika Igora Matoviča?! Sto káuz a tridsať skorumpovaných politikov... Kdesi som o ňom započul či čítal recesnú poznámku, že je diktátor. No nie je škodlivejším diktátorstvom obsah jeho štatistiky, najmä ak si uvedomíme, že sa hrdíme prívlastkom „demokratický právny štát“? Aká bola preventíva kompetentných orgánov za desať rokov, keď I. Matovič sa môže pýšiť takou úspešnosťou?
Aj keď sa niektorí rozhodnú Matovičovým slovám o grázloch a kontaminátoroch v politike a spoločnosti neveriť, sypme si popol na hlavu všetci ostatní, pretože slovenská súčasnosť (plynie to i z väčšiny predvolebných bilbordov) je dôsledkom nedokonalosti nášho systému, jeho neschopnosti vytvoriť a udržiavať transparentnosť a ľahkú overiteľnosť plusových a mínusových faktov. Čo ak by existovalo, prirodzene by bránilo aj vzniku extrémizmu. My občania sme takých ľudí, čo za uplynulých tridsať rokov náš systém neboli schopní zdokonaliť na vyššiu úroveň, vpustili do verejných funkcií, do spravovania štátu. A sami sme sa prizerali so založenými rukami.
Pred doterajšími krúžkovaniami sme nezvažovali a neodhadli potenciál kandidátov. Bolo by ideálne, keby sme mali techniku už na takej úrovni, žeby nám spätne ukázala, kto slabé ohnivká do reťazenia vládnych politických štruktúr cez volebnú urnu nasadil. Nie kvôli perzekúcii voličov, to v žiadnom prípade, len pre zobrazenie tých, čo sa sekli a na aktivizáciu k najvyššej zodpovednosti tých, čo sa chystajú voliť.
Všetko má svoje charakteristické znaky aj avíza správania sa, podľa ktorých sa v čomkoľvek vieme orientovať. Napríklad v klíme: v severnom miernom pásme sa na dovolenkový pobyt pripravíme celkom inakšie ako do trópov. Takú istú energiu osobnostných indícií vysiela aj človek, jeho slová a skutky majú povahu orientačnej mapy v ňom. Na kandidátke koalície PS/Spolu som našiel aj toho pána na obrázku č. 3.
Richard Drutarovský, 48-ročný Ing. informatik, prešovský mestský poslanec. Ako všetci kandidáti, s nakladaním mandátu v prípade zvolenia to dobre mysliaci, asi aj on vstupoval do obecnej politiky s vedomím, že bude poslancom každého občana – konkrétne Prešovčana. A tu sú moje skúsenosti s jeho poslaneckým konaním, vedomím a svedomím:
Najprv som vyše roka márne čakal, že ma ako občana a voliča príjme, vypočuje a snáď aj pomôže v dlhoročnej sporovej kauze s mestom Prešov. Na moju facebookovú, potenciálne najrýchlejšie splniteľnú žiadosť o stretnutie však viac ako rok nereagoval. Keď konečne súhlasil so stretnutím a vypočul si zdokladované detaily mojich vtedy už 12-ročných starostí s prešovskou radnicou, otvorene mi za reštauračným stolom povedal, že moju žiadosť o zrušenie nekorektnej ťarchy v mojej kúpnej zmluve nepodporí. Poslanec, ktorého poslaním je pomáhať ľuďom...
R. Drutarovský, teraz kandidujúci do parlamentu, sa neprejavil ani ako kompetentný v mestských majetkových pomeroch. Klauzulu mesta v medializovanom printovom vyhlásení verejnej súťaže (ktorú som vyhral), že parcela sa prevádza na víťaza bez tiarch a záväzkov, mi vysvetlil takto: „Mesto tým myslelo, že nijaké ťarchy ani záväzky na súťažnom pozemku neviaznu.“ Ani dokumentačne a ani reálne to nebola a nie je pravda.
Ďalej, na septembrovom (r. 2019) rokovaní prešovského Mestského zastupiteľstva sa v krátkom časovom úseku rokovania o tom istom bode prezentoval ukážkovou dvojtvárnosťou. Najprv v poslaneckom zbore vyvolal pochybnosti teatrálnym prejavom, že, citujem: “sa nenechám zavrieť, ak zahlasujem za...”, koniec citátu, ale doplním zmysel – za zrušenie 15-ročnej ťarchy v (mojej, autorská poznámka) kúpnej zmluve 45/2004 za znaleckú cenu navrhnutú mestom a vypracovanú renomovanou bratislavskou spoločnosťou.
Nielenže R. Drutarovský svojim poslaneckým prejavom spochybnil a pošramotil meno a dielo znaleckej spoločnosti, ktoré na zasadnutí v téme odznelo, ale turbulencie spôsobil aj v súvislosti s ďalším priebehom schvaľovania mojej žiadosti, keď pred kolegami poslancami sa argumentačne oprel o hrubo tendenčné právne stanovisko prešovského advokáta JUDr. Martina Staroňa, ktorý kauzalitu prípadu nielenže poprekrúcal, ale zo 70 dokumentov, ktoré prípad mapujú, použil "až" 15, tie takisto právnicky poohýbal a navyše – moje argumenty, ako poškodenej protistrany, ho pred vypracovaním právneho posudku vôbec nezaujímali. Skvelý zmysel pre spravodlivosť od poslanca i od právnika. Poslanec R. Drutarovský poznal všetky detaily.
Onakvejšiu tvár R. Drutarovský predviedol v tom istom bode rokovania o málo minút neskôr nezahlasovaním za diskriminačný protinávrh poslankyne Zuzany Bednárovej (KDH), ktorý Drutarovský sám vyprovokoval svojim sugestívnym diskusným vstupom. Vedome konal proti svojmu svedomiu, lebo postupoval tak napriek tomu, že priamo odo mňa – sponad relevantných dokumentov na reštauračnom stole – poznal všetky príčinné súvislosti celého prípadu. Takže takto nám vyrastajú vysokí a mocní politici – z obecného levelu až na parlamentný.
Občan Slovenska potrebuje vo verejných funkciách na každej úrovni štátnej správy a samosprávy charakternosť, odbornosť, erudovanosť, serióznosť, zodpovednosť, nezaujatosť a úctu k všetkým členom spoločnosti. A toľkými kvalitami R. Drutarovský z môjho občianskeho a voličského pohľadu určite nedisponuje. A to ešte nerozvádzam jeho predvolebnú kampaň z r. 2018 o primátorské kreslo; zastrešoval ho naivným utopistickým sloganom "Dobrý primátor príde za vami." Tak ktorý po zvolení, za kým radovým a v ktorom tisícročí?
Pevne verím sľubu Igora Matoviča, že bude na Slovensku dobre, že jeho prognóza sa bude po 29.2.2020 pružne napĺňať. Myslím, že maximálnou mierou tomu napomôže, keď každý občan volič bude kvality kandidátov pred krúžkovaním kriticky zvažovať na váhach hodnotiacich kandidátov charakter, odbornosť, schopnosť sebareflexie, spoločenskú užitočnosť do kandidatúry a úctu ku všetkým občanom spoločnosti bez výnimky.
