Sú oponenti? Nazrite do štatistík chudoby, chorôb, podvodov, krádeží...
Trhový mechanizmus tak isto nič nerieši. Nie tak dávno to konštatoval aj Róbert Fico. V politike nemám favoritov, ani on ním nie je, ale povedal, čo si aj ja myslím. Ak hovorím s USA, kedysi som tam učil, vyjadrujú sa tak aj ich vzdelaní občania. Konkrétne? „Kapitalizmus je len pre bohatých...“
Áno, trhová ekonomika so svojim slobodným súkromným podnikaním priniesla zdravú až dravú súťaživosť, zisk sa stal Bohom č. 1, no zároveň aj rapídne zrýchlila život takmer každého, kto nechce prepadnúť sitom – zárobok versus nevyhnutné výdaje. Ktorá položka nás znervózňuje viac? A dokedy v individuálnom veku je človek schopný len a len robiť a v strachu pred biedou zarábať? Zoznámte sa, prosím, s číslami o novodobých chorobách a ich príčinách.
Dnes som si prečítal zopár blogov. Na blog.sme.sk Ľutovať či odpísať? (Věra Tepličková) a Kam sme sa to preklikali? (Anton Kovalčík). Odporúčam obidva. Nekomentujem, len poviem inak, než je uvedené vyššie, cez prizmu nimi napísaného. Pančované osobnosti nám priamo pred očami vyše tridsať rokov zaplavujú spoločenský priestor. Lebo? Peniaze.
Priznajme si to a konajme. Ak nie, o ďalších tridsať rokov bude naša spoločnosť tam, kde je teraz. Možno. Moc bankoviek predsa stále rastie. Rýchlení intelektuáli nám zahmlievajú krajinu z najvyšších postov, a to nielen na štátnej úrovni. Lebo? Dlhodobá zakorenená benevolencia na základni sociálno-ekonomicko-politickej pyramídy. Mlčíme, aj keď sa priam žiada kričať. Zatvárame oči, hoci treba ukázať prstom. Pštrosou politikou nepomáhame tým, čo sa snažia o riešenia.
Pančovaní... Nemienim tým iba „slávnych“ diplomovkárov, aj v tej oblasti sú len špičkou ľadovca. Veď nie bezdôvodne sa smejeme na vtipe: Kamarát kamarátovi: „Keď si predstavím, akí sme my dvaja inžinieri, až sa bojím ísť k lekárovi.“ Veľavravné. Akéže osobnosti sú za tou biedou? Za katedrou?
Riedení... Myslím tým aj oných: „Život na úrovni za peniaze tých bez úrovne. Zatiaľ, čo mnoho rodín o svoje strechy nad hlavou prišlo...“ (Věra Tepličková, dnešné Sme.sk). A do tretice tá istá blogérka, pretože hovorí za masy: „Zatiaľ, čo mnohí márne verili v spravodlivosť našich súdov, títo v spravodlivosť veriť nemuseli. Mohli si ju kúpiť.“ Toto je rozhodujúca sila spoločnosti a sveta – SÚDY, PRÁVO. A opäť môžeme dať pečiatku: Lebo peniaze...
Ako na dvore, tak aj za humnami – lebo kapitalizmus...
Len niekoľko citácií a parafráz z článku Kam sme sa to preklikali? od blogéra Antona Kovalčíka, tiež dnes na blog.sme.sk: „...podnikatelia, ktorým veľké firmy ukradli intelektuálne vlastníctvo, nemajú šancu sa s nimi súdiť.“ ,Veľké technologické spoločnosti s takmer neobmedzenou mocou.´ ,Používajú ju na zničenie či pohltenie akejkoľvek konkurencie.´ „...aby si robili s údajmi užívateľov čo sa im zachce a využili ich na zvýšenie vlastného zisku...“ ,...v daňových rajoch majú 600 miliárd dolárov - obchádzajúc tak zákony, podľa ktorých sa musia správať bežní pracujúci ľudia, no ktoré oni majú na háku.´
Zas sa na svet pýta otázka: A čo na to MEDZINÁRODNÉ PRÁVO?
Odporúčam prečítať obidva články, samozrejme, okrem iných. A všimnime si aj rok 1984. A uvažujme.
Iste, záleží na nastavení optiky nazerania na svet okolo nás. Lenže biedy pribúda – materiálnej, morálnej, politickej ... (a ovplyvňuje stále početnejšie masy). A môže za to moc rozhodovacia – MOC (etického?) PRÁVA.
Kým tú etiku v sebe nájde, pomáhajme bytiu každého z nás na Slovensku dobrovoľným občianskym kolektívnym riešením problémov, aby nikomu neboli upierané jeho práva, aby aj tá časť z tých našich horných desať tisíc, roztrúsených po obciach, sídliskách a mestách cítila, že ich práva kdesi končia, a to tam, kde začínajú práva suseda, spoluobčana...