A spravodlivosť (de)formujú už pešiaci obecných/okresných politických šachovníc. Na východe aj v Prešove.
Človek, ktorý ráno pred zrkadlom kriticky vidí okrem zovňajšku aj svoje svedomie, snaží sa zásobiť svoje vedomie informáciami prinajmenšom z dvoch polaritných strán, ak sú v hre v akejkoľvek spornej veci či deji. Vlastnenie humánneho svedomia je žiaduce a nevyhnutné, o to viac, ak jedincovi prináleží o veciach/dejoch rozhodovať. Keď to dokáže bez klapiek na očiach, je prísľubom humánnej prítomnosti i budúcnosti svojej spoločnosti, v ktorej budú dôstojne žiť i jeho potomkovia. Taký (rozhodcovský) charakter nedeformuje ani minulosť. Na tom sa asi zhodne každý slušný s každým slušným človekom.
Človek s humánnym svedomím dvíha svoje okolie i štát k vyššej dokonalosti, k „žiteľnejšej“ kvalite pre každého, teda i pre jeho nasledovníkov, ktorí sa do funkcií nemusia dostať vôbec. Vytváraním vzorcov korektného správania sa každého ku každému skvalitňuje svoje i cudzie bytie. Taký jedinec ani vo faktickej poznámke nevystreli pseudoargument, ktorý riešená vec neobsahuje a ktorý jej obsah deformuje a riešenie komplikuje.
Poslanecká mizéria na pokračovanie: Prešovský verejný činiteľ, poslanec Michal Džupin (KDH, OĽANO, NOVA a nezávislí), nováčik v poslaneckom kresle koná inak. Konkrétny prípad: Na septembrovom mestskom zastupiteľstve mesta Prešov vo faktickej poznámke o. i. neužitočného povedal: „...Pozemok v hodnote 153 000,- € my (rozumej poslanci/mesto) chceme dať za 3 000 eur...“
Maličkosť? Scestný výrok. Z úst poslanca. A na rokovaní mestského zákonodarného zboru! Prvá suma totiž nepadla v kauze, o ktorej bola a tu bude reč, za celých 17 rokov jej existencie ani raz. M. Džupinovi to však neprekážalo „blysnúť sa“ pred kamerou a nepravdou zatiahnuť brzdu riešenia. Je systémovou, celospoločenskou, a hlavne občianskou chybou, najmä v demokracii spejúcej(?) k spravodlivosti pre všetkých(?), že verejný činiteľ môže povedať čokoľvek, dokonca i lživé, a ešte je za to platený – občanmi, o veciach ktorých rozhoduje.
Šablóny spravovania potrebujú inovovať. Dlhodobá prax parlamentnej demokracie ukazuje na potrebu prítomnosti špeciálneho odborníka dokonale poznajúceho obsah rokovacieho programu, ktorý by mal právo opravovať chybné výroky poslancov a hneď po ich odznení uvádzať informácie na pravú mieru. Poslancom by sa zároveň mali spočítavať zavádzajúce verdikty, vyjadrenia; len aby sa vedelo, kto ako hlboko pozná veci, ktoré rieši. Štatistiky by mali byť verejné. Z takých, minimálne štvorročných špecialistov na spôsob, povedzme mestských ombudsmanov, by sa mohli voliť prinajmenšom starostovia a primátori. Kontrolór, ktorého drží na uzde poslanecká mienka o jeho mzde a odmenách, je sotva vhodným riešením.
Korektnosť nemá v etickom kódexe úradníkov a poslancov oporu. Poctivý verejný činiteľ by sa (len podľa mňa?) nemal správať ani tak ako prešovská mestská poslankyňa Zuzana Bednárova (KDH, OĽANO, NOVA a nezávislí). Na tom istom mestskom zastupiteľstve priam z rukáva vytiahla podpásové uznesenie vo veci, do riešenia ktorej „prispel“ M. Džupin. Navrhla zrušiť ťarchu v mojej kúpnej zmluve k 15 rokov mnou vlastnenej parcele, a teraz sa podržme, za trhovú cenu parcely v r. 2015!!! Pozemok som kúpil v r. 2004. Dospelej občianke/poslankyni to pri vysypaní uznesenia z rukáva vôbec neprekážalo. Ani fakt, že pozemok vlastním na základe prevodu po víťazstve vo verejnej súťaži podľa pravidiel mesta Prešov a po riadnom zaplatení zaňho – takisto podľa pokynov mesta Prešov. Vecné právo vtesnala poslankyňa do rámca majetkového práva a moju parcelu celkom vážne navrhla predať mi ešte raz, a to dokonca za cenu od kúpy sa vyvíjajúcej celých 11 rokov... Logika i etika, i zmysel pre spravodlivosť ako hrom.
Poslanci akoby zabúdali, že svojim vystupovaním reprezentujú o. i. aj svoje politické strany a rodiny, nezávislí aj svoju povesť. Poslankyni Z. Bednárovej je ukradnuté, že svojou aktivitou okato znevýhodňuje občana. Je jedno, kto sa v jeho postavení nachádza. Voľby sú tajné a ktorýkoľvek z takto ponižovaných môže byť jej voličom. Také návrhy sú zároveň zrkadlom vedomia a charakteru ich autorov, no aj každého, kto sa (v danom prípade nielen) na tvorbe uznesenia podieľal...
Po prvé preto, lebo v prešovskej kaviarni Bongusto som Z. Bednárovej osobne do najmenších detailov opísal celú kauzu okolo prevodu parcely i verejnej súťaže o ňu. Po druhé preto, lebo som majiteľom parcely podľa zákonných noriem 15 rokov, a ako poslancom mestského zastupiteľstva pred hlasovaním o Z. Bednárovej uznesení správne pripomenula vedúca odboru financií mestského úradu Prešov Ing. M. Kollarčíkova, pozemok som mestu Prešov na predaj nikdy neponúkol. Ani nikomu inému.
Ale poslankyňa Z. Bednárová, v „civile“ vraj vysokoškolská pedagogička, ktorej by etika ani logika, a tým ani súdnosť nemali byť cudzie, chce, aby som za svoj pozemok zaplatil mestu ešte raz – cenu rastúcu jedenásť rokov. Dobrovoľná a zvolená zástupkyňa voličov zámerne prehliada, že mesto Prešov žiadam nie o opätovnú kúpu vlastného pozemku, ale o zrušenie nekorektnej ťarchy v kúpnej zmluve. Chce, aby som za vecné právo zaplatil ako za právo majetkové, a dokonca podľa stavu a hodnoty pozemku po jedenástich rokoch od kúpy!!!
Uvedomuje si dotyčná poslankyňa a poslanci vôbec vývoj hodnôt meny na Slovensku a nielen z ich zmien plynúce cenove rozdiely komodít v r. 2004 a v r. 2015?! Zjavne nie. A aby toho pochybného poslaneckého pôsobenia nebolo málo, bola tu aj Z. Bednárovou obídená možnosť návrh konzultovať, napr. s primátorkou mesta Prešov Andreou Turčanovou, ktorá ho nakoniec nepodpísala, v súlade so zákonom, etikou a svedomím čestného človeka – pre zjavnú nevýhodnosť uznesenia z rukáva Z. Bednárovej.
Za to patrí primátorke Prešova Andrei Turčanovej verejné občianske/voličské poďakovanie. Rovnako aj poslancom, ktorí Z. Bednárovej návrh (prívlastok k nemu si asi domyslí každý sám) nepodporili či už záporným verdiktom – Martin Eštočák, František Oľha, kupodivu aj Richard Drutarovský alebo zdržaním sa hlasovania – Jozef Demčák, Slávka Čorejová, Igor Kivader a Rudolf Dupkala.
Tabuľka hlasovania, zdroj tv7
Ako ale vidno z tabuľky, uznesenie poslankyne Z. Bednárovej odobrilo 22 poslancov z 29 prítomných. A to je ďalší precedens svedčiaci o pretrvávajúcej kvalite poslaneckého zboru (len?) mesta Prešov. Atmosféra okolo neho a úradníckeho orchestra núti načrieť do vzniku pochybného uznesenia hlbšie. Živnú pôdu mu vytvoril poslanec R. Drutarovský (Spolu – občianska demokracia, Šanca, Nezávislí), O celej kauze – o prevode pozemku, verejnej súťaži oňho i o ťarche v kúpnej zmluve vedel do najmenších podrobnosti odo mňa. Ozrejmil som mu ich rovnako ako poslankyni Z. Bednárovej, len v inom zariadení - v reštaurácii Arkáda. A R. Drutarovský sa napriek podrobnému poznaniu príčinných súvislosti prípadu pred kolegami poslancami vytasil na tohtoročnom septembrovom zastupiteľstve s teatrálnou obavou, že sa nenechá zavrieť, ak zahlasuje za zrušenie ťarchy za cenu 3020 €. Tú stanovil renomovaný súdny znalec.
Neodškriepiteľný vplyv zavádzajúcich vyjadrení právnikov! Ako odrazový môstik pre výstrahu kolegom poslancom R. Drutarovský použil právne stanovisko externého advokáta mesta Prešov JUDr. Martina Staroňa, ktorý podobne ako jeho predchodkyňa v spracovaní právneho stanoviska na kauzu JUDr. Lýdia Brumerčíková, úradníčka odboru mestského majetku mesta Prešov, tiež nepokladal za dôležité, potrebné či slušné pri pátraní za spravodlivosťou zoznámiť sa s mojimi argumentmi o príčinných súvislostiach prípadu a právnický dokument vyrobil z tendenčne vyselektovaných listín, ktoré mu podsunuli právnici mesta Prešov. Zo 73 dokladov mapujúcich prípad, advokát použil 15!!!, a aj časť z tých poohýbal v prospech svojho klienta – mesta Prešov.
Takže aj jemu ďakujem za príjemné chvíle od apríla t. r., kedy jeho právny posudok uzrel svetlo sveta a odvtedy, ako ukázalo aj septembrové rokovanie prešovského mestského zastupiteľstva, účinne mätie poslancov, svojimi „právnickými“ konštrukciami. Dúfam, že nie aj verejnosť
Niet na svete človeka, ktorému je jedno, či sa voči nemu pristupuje korektne, spravodlivo alebo nie. Seriózne jednanie okolia očakávame všetci, od Putina cez Trumpa, riaditeľa koncernu až po pani upratovačku, seniora aj dieťa. A ak R. Sulík v televíznej relácii, a nie prvý, povie pred národom, že u nás spravodlivosť nefunguje, verím mu, realitu pozná z väčšej výšky a do hlbšej hĺbky. Čiže nielen ja mám so spravodlivosťou na Slovensku, v Prešove svoje skúsenosti. Trpké.
Otázka pre každého, kto sa dočítal až sem, odpovedzte si na ňu ráno pred zrkadlom: Boli by ste spokojní, ak by úradná moc riešila váš prípad tak, že by ignorovala vaše stanoviská, svedectvá? Ďakujem vám za pozornosť, želám krásne Vianoce v kruhu najbližších, v novom roku pevné zdravie a čo najmenej stresov zo „spravodlivosti“. A dovolím si ešte pripomenúť: občianska spoločnosť nie je o úradoch ani o politikoch, je o statočnosti všetkých občanov.
