Ja v článku Prešovská radnica – vysávač občianskej energie, zverejnenom na portáli Blog.sme.sk 24.4.2019 a v Prešovskom večerníku 24.4.2019, píšem pod medzititulkom Napísali posudok sami na seba, že: „Mňa, ako protistranu, v záujme objektivity k agende neprizvali.“ Keď celú záležitosť od buka do buka rozoberali v svojom právnom stanovisku.
Agendou je (v stručnosti) dlhoročná kauza verejnej súťaže o parcelu 14477/14 na dostavbu môjho sídliskového športoviska pre najširšiu verejnosť. Súťaž som vyhral z rozhodnutia mesta a za pozemok zaplatil podľa pravidiel mesta.
No chytrá prešovská radnica mi predkupné právo vo svoj prospech do zmluvy zradne vmontovala. Zradne preto, lebo v rozpore so svojim verejným vyhlásením, že parcelu prevedie na víťaza súťaže bez tiarch a záväzkov. A keďže ani obsah zmluvy nezladila s územným plánom, športový areál som dostavať nemohol.
A nekorektná ťarcha mi roky bráni čerpať úvery na projekty na mojej parcele a tým zmysluplne, aktívne a slobodne v duchu Ústavy SR užívať svoj pozemok. Občianske ústavné práva sú v tomto prípade pre prešovskú radnicu 15 rokov hrachom na stenu.
Toľko k obsahu uvedeného slova „agenda.“
Teraz sa vráťme k pozoruhodným logickým pochodom právnikov Odboru mestského majetku mesta Prešov. V nepodpísanej reakcii (majetkárskeho štýlu) mesto Prešov v Prešovskom večerníku 20.5.2019 k tejto časti témy napísalo: Vlastník pozemku si zvolil cestu medializácie a netaktného ataku zamestnancov úradu s podtónom urážok, s cieľom poukázať na jeho situáciu, avšak na písomnú výzvu, aby predložil listiny preukazujúce jeho tvrdenia, nereagoval.
Podotýkam, že prešovská radnica, najmä jej odbor spravujúci majetok mesta, ma svojou činnosťou už toľkokrát sklamala, že som nad jej výčitkou pri prvom kontakte s ňou len začudovane pokrútil hlavou. Pretože na žiadnu výzvu doložiť dôkazy pred vypracovaním právneho stanoviska JUDr. Lýdiou Brumerčíkovou som sa nepamätal. Ale keďže človek neustále pochybuje, skrsla vo mne výčitka: Čo ak... si na výzvu iba zabudol?!
Pre istotu som prehľadal všetky možné bytové úložiska, kde by neotvorená (?!) obálka od mesta Prešov mohla nedajbože byť. Nikde však žiadna nebola.
Pozval som teda svedka, blogéra Jozefa Mathiu a dňa 24.5.2019 sme navštívili Odbor mestského majetku mesta Prešov, aby mi úradníci ukázali tú výzvu, na ktorú som – podľa ich mediálneho vyjadrenia – nereagoval. A tam, na ich chodbe div-divúci: vedúca odboru JUDr. Ľudmila Vargová mi z kancelárie kolegýň priniesla úradný 5-stránový elaborát formátu A4. Pri pohľade naň som veľmi ľutoval, že so mnou nie je aj žiaden naslovovzatý odborník na logiku a etiku. K ľútosti ma primäla...
"Skvelá" právnická logika i etika
Ten 5-stranový spis bol totiž právne stanovisko z klávesnice JUDr. Lýdie Brumerčíkovej, v podstate facka, pokrivený rozsudok v neprospech mojej záležitosti, negatívne odporúčanie poslancom, ktorí o nekorektnej ťarche v mojej kúpnej zmluve majú rozhodovať. A na konci toho konšpiračného elaborátu, rozsudku sa skvelá tá inkriminovaná veta, ktorou ma autorka právnicky (ne)šikovne poohýbaných faktov vyzýva, aby som predložil listiny preukazujúce moje tvrdenia o kauze verejnej súťaže o parcelu 14477/14. Ak už teda jej výplody mediálne namietam.
Takže záver: Právnička s titulom JUDr. ma k predloženiu dôkazov (o mojej nevine) vyzýva na konci rozsudku... A po tom, čo ortieľ, právne stanovisko mesto Prešov zverejnilo na mestskej úradnej tabuli, po tom, čo lživým elaborátom nainfikovalo verejnosť a hlavne loajálnych poslancov. Čiže – najprv facka, vykonanie rozsudku, a až potom – nech sa páči, občan, bráň sa! Nie skvelá právnická logika i etika?
G. B. Shaw svojho času povedal: Právnické povolanie je spiknutím proti všetkým. Na vzťah prešovskej radnice ku mne to už roky stopercentne platí. A možno nielen ku mne.
